Solárne kolektory zo Žiaru uspeli vo svete. Energetická kríza vyhnala tržby výrobcu na dvojnásobok

Solárne kolektory zo Žiaru uspeli vo svete. Energetická kríza vyhnala tržby výrobcu na dvojnásobok

Aj krízy majú svojich víťazov. V prípade tej energetickej medzi nich patria spoločnosti, ktoré firmám a domácnostiam pomáhajú znižovať náklady na energie. Ako napríklad Thermo/Solar v Žiari nad Hronom, ktorá vyrába panely premieňajúce slnečné lúče na energiu. „Predali sme už dvakrát viac ako vlani, a to ešte nie je koniec roka,“ hovorí CEO spoločnosti Alfréd Gottas.

Thermo/Solar Žiar vyrába solárne termické panely alebo iným názvom solárne kolektory. Tie na rozdiel od tých fotovoltických nepremieňajú slnečnú energiu na elektrinu, ale na teplo, ktoré ohrieva vodu či vykuruje budovu. Vypracovali sa medzi popredných výrobcov termických kolektorov v Európe. Tržby spoločnosti vlani dosiahli 2,7 milióna eur.

gottas
Alfréd Gottas riadi spoločnosť Thermo/Solar Žiar od roku 2015. Foto: archív A. Gottasa

Antarktída im tesne unikla

Väčšinu produkcie posielajú Žiarčania na západoeurópske trhy, kam doposiaľ exportovali stovky tisíc kolektorov. Na zozname krajín, do ktorých putovali ich výrobky, je viac ako 80 štátov na piatich svetadieloch.

„Jediný kontinent, kde sme zatiaľ nedodávali, je Antarktída, ale aj tá nám ušla len tesne, pretože sme boli vo finále tendra na dodávku termických panelov pre polárnu výskumnú stanicu. No vo finále sa napokon rozhodli pre konkurenta z Čiech,“ spomína Gottas s dôvetkom, že išlo o českú polárnu stanicu.

Záujem je obrovský. Problém je, že montážne firmy, ktoré kolektory inštalujú, sú nakontrahované na mesiace dopredu.

Dramatické zvýšenie cien plynu a elektrinu v tomto roku firme prinieslo viac ako zdvojnásobenie počtu zákaziek. Úspešný príbeh však táto spoločnosť písala aj predtým – to, že ho málokto pozná, vysvetľuje CEO spoločnosti tým, že majú toľko práce, že nemajú čas sa zviditeľňovať. Väčšina na Slovensku namontovaných kolektorov pochádza zo Žiaru, takmer 80 percent produkcie firma vyváža.

Korene firmy siahajú do socializmu
Firma vznikla rok pred osamostatnením Slovenska na troskách bývalého výskumno-vývojového ústavu, ktorý pôsobil pri hlinikárni ZSNP v Žiari nad Hronom.

„Keď sa po roku 1989 rušili výskumáky, zamestnanci boli postavení pred voľbu – preži alebo zomri. Z vývojových aktivít, ktorým sa žiarsky výskumák venoval – výroba gália, arzenidu gália, bateriek a ďalších – sa napokon udržali len kolektory,“ vysvetľuje Gottas.

Výskumníci si totiž našli na biznis nemeckého partnera – thermo|solar Energietechnik Regensburg, vtedy jedného z najväčších výrobcov slnečných kolektorov v Nemecku a bývalý výskumák v roku 1992 premenovali na Thermo/Solar Žiar. „Mali sme šťastie, že sme sa odtrhli dostatočne skoro a aspoň čiastočne sa vyhli slovenským privatizačným problémom,“ hovorí Gottas.

Slnečné kolektory síce vyrábajú iba teplo, ale z metra štvorcového inštalovanej plochy ho vyrobia štvornásobne viac ako fotovoltické panely. Aj preto sa tieto dve technológie takmer všade kombinujú.“

Kombinácia slovenskej a nemeckej technológie, prístup na západné trhy a úsilie žiarskych výskumníkov vyrovnať sa čo najrýchlejšie kvalitou západným štandardom priniesli firme rast a profit aj bez akejkoľvek pomoci štátu.

Podľa nemeckých výskumov patrili napríklad slnečné kolektory SALK, vyrábané v 90. rokoch minulého storočia, medzi najkvalitnejšie a najspoľahlivejšie výrobky z vtedajšej východnej Európy. Na mnohých miestach „pracujú“ dodnes.

Novým vlastníkom rakúsky holding

Snaha Európskej únie o dosiahnutie uhlíkovej neutrality a rastúci význam obnoviteľných zdrojov energie upriamil pozornosť investorov na firmy pôsobiace v energetike. Hľadáčiku veľkých hráčov na trhu neušla ani žiarska fabrika.

Na prelome rokov 2018 a 2019 sa o firmu začal zaujímať rodinný holding Hargassner z Rakúska. Tretia najväčšia firma v oblasti výroby kotlov na biomasu v Európe napokon vlastníkom Thermo/Solar Žiar ponúkla také podmienky, že súhlasili s predajom celej firmy. „Mali sme veľký potenciál na rozvoj, ale chýbal nám kapitál,“ dopĺňa obraz Gottas.

Podľa údajov z verejných registrov sa rodina Hargassnerovcov stala oficiálnym vlastníkom celej spoločnosti v marci tohto roka. Rakúsky holding pôsobí v energetickom biznise od roku 1984 a postupne expanduje v celoeurópskom meradle. V minulých rokoch už firma získala výrobcov kotlov v Rakúsku a Poľsku.

Novým vlastníkom spoločnosti je rakúsky rodinný holding Hargassnerovcov. Foto: Hargassner GmbH

Výrobu ešte rozšíria

Thermo/Solar Žiar podľa Gottasa ostal samostatnou jednotkou a ako jediný podnik v skupine bude naďalej pôsobiť pod vlastným menom. Vstup nového vlastníka a prílev finančných zdrojov by mal posunúť firmu do konca dekády medzi troch najväčších výrobcov termických panelov v Európe. „Plánujeme rozsiahle zvýšenie výroby v existujúcom závode,“ tvrdí CEO.

Cieľom je tiež väčšia diverzita výroby. Okrem termických kolektorov v súčasnosti firma vyrába a dodáva aj komponenty pre fotovoltiku a vlastné tepelné čerpadlá. Po rozšírení výroby začala v tomto roku produkovať aj komponenty pre kotly na biomasu.

Firma vlastní pozemky v okolí súčasnej prevádzky, kde bude v nasledujúcich rokoch rozširovať výrobné kapacity. „V tomto čase, keď v Žiari končí Slovalco a rast cien energií a materiálov zatvára ďalšie firmy, je to pre celý región veľmi pozitívna správa,“ tvrdí Gottas.

Firma pred krízou v roku 2009 zamestnávala 120 ľudí, dnes v nej pracuje takmer 50 ľudí. Vďaka vstupu nového investora by sa chceli dostať na pôvodné čísla. „Tento rok sme navýšili počet ľudí o pätinu,“ dodáva Gottas.

Sídlo firmy Thermo/Solar v Žiari nad Hronom. Foto: archív Thermo/Solar Žiar

Nezávislosť ako konkurenčná výhoda

Benefitom firmy je nezávislosť od ázijských dodávateľov komponentov, na ktorú po kovide a pretrhaní dodávateľsko-odberateľských reťazcov doplatili viaceré európske priemyselné korporácie výrobcovia.

„Vyrábame prakticky iba z európskych komponentov, ak je to možné, nakupujeme prednostne od dodávateľov zo Slovenska a všetky výrobné kapacity máme na Slovensku,“ vysvetľuje Gottas.

Napriek tomu má ešte ďaleko na vrchol. Čína totiž v súčasnosti ovláda 75 percent trhu s termickými kolektormi. V Európe jej objemom výroby konkurujú najmä výrobcovia v Turecku a Grécku, ktorých produkcia však smeruje najmä na domáce trhy.

Nároky na výkon v prípade týchto krajín sú oveľa nižšie ako v prípade chladenejších a menej slnečných krajín mierneho pásma severnej a strednej Európy. V krajinách ako Turecko alebo Grécko totiž prichádza zo Slnka ročne o 50 až 100 percent energie viac ako na Slovensku.

 

Zdieľať produkt

Facebook
Twitter
LinkedIn
WhatsApp
Vyhľadať
Slnečné kolektory
Potrebujete pomoc?

+421-45-601 6080