rok 2011
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 15.decembra 2011
Dotácie do fosílnych palív brzdia rozvoj OZE
Jednou z hlavných príčin nedostatočného rozvoja Obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v celosvetovom meradle sú dotácie do fosílnych palív. Presmerovanie dotácií od fosílnych palív k OZE by prispelo k intenzívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov, ich rýchlejšiemu rozvoju a v konečnom dôsledku zhromadňovaním výroby aj k zníženiu jednotkovej ceny vyprodukovanej energie. Pritom OZE sú nevyčerpateľným zdrojom čistej energie, ktorý navyše zabraňuje otepľovaniu atmosféry a znižuje produkciu skleníkových plynov. Informoval o tom Ing. Milan Novák, riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov, firmy THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom.
,,V značnej časti verejnosti rezonuje presvedčenie, že príliš veľká podpora obnoviteľných zdrojov energie zvyšuje naše výdavky za nákup energií. O to prekvapujúcejšie zaznela preto pre mnohých ľudí nedávna výzva hlavného ekonóma Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) F. Birola k razantnému zníženiu dotácií fosílnych palív. F. Birol uviedol, že minulý rok sa vydalo na dotácie fosílnych palív vo svete 409 miliárd dolárov, približne o 109 miliárd viac ako rok predtým. Ak by vlády ukončili tieto dotácie, klesol by do r. 2020 rast dopytu po energiách o 4,1 % a dopyt po rope by sa znížil o 3,7 miliónov barelov denne. Rozvojové krajiny ale dotácie nechcú obmedzovať, pretože im pomáhajú v konkurencii s vyspelými štátmi, ktoré dotovali ťažbu a distribúciu fosílnych palív v minulosti“, povedal M.Novák.
Ďalej upozornil, že podľa vlaňajšej analýzy agentúry Bloomberg vlády dotovali fosílne palivá dvanásťkrát viac ako obnoviteľné energie. ,,V prípade, že sa nepodarí v celosvetovom meradle obmedziť rast spotreby fosílnych palív, rozplynie sa šanca udržať globálne oteplenie pod hranicou 2°C. Ak sa vlády nedohodnú na koordinovanej akcii a stredná teplota planéty sa zvýši o 3,5°C, podľa záverov Medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu (IPPC) nastanú nezvratné zmeny a vyhynie mimo iného na zemi 40 až 70 % živočíšnych druhov“, citoval M.Novák.
Zdôraznil aj fakt, že obnoviteľné zdroje energií budú v budúcnosti aj bez dotácií ekonomicky výhodnejšie ako fosílne palivá, pretože cena fosílnych palív bude pre ich limitované zásoby rásť.
,,Na druhej strane obnoviteľné zdroje energií sú z hľadiska potrieb ľudskej civilizácie nevyčerpateľné. Technický pokrok a zhromadňovanie ich výroby bude v budúcnosti ďalej znižovať ich ceny. Dotácie do obnoviteľných zdrojov energií by mali prispieť k ich intenzívnejšiemu využívaniu v kratšej dobe a tým zvýšiť šance, že odovzdáme našim potomkom planétu Zem ešte v obývateľnom stave. Toto však bude platiť iba za predpokladu, že ľudstvo obmedzí dotácie do fosílnych palív“, konštatoval M.Novák.
Na historicky prvé zavedenie dotácií na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody pre obyvateľstvo, vláda pôvodne vyčlenila v apríli 2009 sumu 8 mil. €. Podľa údajov SIEA sa doteraz vyčerpalo iba niečo vyše 6,5 mil. €, z toho 2,675 mil. € v tomto roku. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR 27.októbra 2011 oznámilo, že zastavuje registrácie žiadostí o poskytovanie dotácií na podporu využívania biomasy a slnečnej energie. Bez náhrady tak končí jediná reálna podpora OZE, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty ako je to v prípade veľkých fotovoltických, veterných alebo geotermálnych elektrární.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 8. decembra 2011
Slovak AID zafinancoval projekt Slnečná energia pre hendikepované deti v Srbsku
Solárny systém v Subotici slávnostne odovzdali do prevádzky
V srbskej Subotici v detskom domove pre hendikepované deti 1.decembra 2011 slávnostne uviedli do trvalej prevádzky solárny systém na prípravu teplej vody, ktorý je súčasťou oficiálnej slovenskej pomoci zahraničiu Slovak Aid pre Balkán. Celkovo v rámci projektu „Slnečná energia pre hendikepované deti v Srbsku“ dodal najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov – firma THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom, slnečné kolektory pre tri detské domovy pre hendikepované deti v Subotici, Kragujevaci a Stamnici. Všetky tri solárne systémy majú spolu 148 slnečných kolektorov s plochou 296 m2 a vyžiadali si náklady 179 105 EUR. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Milan Novák.
,,Montáž systémov bola dokončená v lete a odvtedy bežala skúšobná prevádzka. Všetky tri solárne systémy sú prostredníctvom internetového pripojenia riadiacich systémov prepojené priamo na Slovensko. Centrála THERMO|SOLARU v Žiari nad Hronom má všetky tieto zariadenia neustále pod kontrolou a aj po uvedení do trvalej prevádzky budú ešte celý rok monitorované a vyhodnocované. Projekt pomoci hendikepovaným deťom je darom Slovenskej republiky, má významné sociálne a ekonomické dopady a okrem toho aj významný prínos pre životné prostredie. Nainštalované slnečné kolektory ročne znížia emisie CO2 približne o 120 ton. Celkové náklady projektu Slnko pre hendikepované deti Srbska boli 179 105 €, z toho Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) prispela sumou 160 663 € a THERMO|SOLAR 18 442 €, konštatoval M.Novák.
Dodal, že partnerom projektu zo srbskej strany je Ministerstvo práce a sociálnych vecí, čo dodalo celému projektu patričný punc. V réžii THERMO|SOLARU šlo už o tretiu realizáciu projektu v rámci oficiálnej slovenskej pomoci zahraničiu Slovak Aid pre Balkán, ale prvú práve pre hendikepované deti. Plánované ročné energetické zisky v detských domovoch sú: Subotica: 52 MWh/rok, Kragujevac: 20 MWh/rok, Stamnica: 92 MWh/rok.
THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., Žiar nad Hronom sa už zúčastnil na dvoch podobných projektoch v Srbsku aj v Čiernej Hore. Pred dvomi rokmi inštaloval dva zaujímavé solárne systémy na ohrev teplej vody v severosrbskom meste Zreňanin v provincii Vojvodina. Jeden z nich s počtom 200 kusov slnečných kolektorov TS 300 využíva Všeobecná nemocnica Zreňanin a druhý pozostávajúci zo 72 kusov týchto kolektorov je v prevádzke v stredoškolskom internáte. Obidva boli zrealizované v rámci programu Slovak AID- Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci na jeseň 2009 s 20-percentným finančným prispením THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.
Koncom roku 2007 firma po ročnej skúšobnej prevádzke odovzdala do trvalej prevádzky solárny systém na prípravu OPV v Klinickom centre v meste Podgorica v Čiernej Hore. V rámci Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid tam pripravuje 81 kolektorov HELIOSTAR 300 v letnom období 12 až 15-tisíc litrov teplej vody denne, pre Detskú nemocnicu.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 28. októbra 2011
Zastavenie dotácií na OZE je zlou správou pre občanov
Zastavenie registrácie žiadostí o poskytovanie dotácií na podporu využívania biomasy a slnečnej energie, ktoré vo štvrtok 27.októbra 2011 oznámilo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR, je zlou správou pre občanov, aj pre podporu obnoviteľných zdrojov (OZE). Bez náhrady tak končí jediná reálna podpora OZE, ku ktorej mali prístup všetci obyvatelia a nie iba vybrané subjekty. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, firma THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, preto apeluje na vládu i poslancov NR SR, aby našli reálne prostriedky na ďalšiu podporu OZE. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLAR Ing. Milan Novák.
,,V prvom rade by sa mali uspokojiť všetci zaregistrovaní občania so žiadosťou o podporu, ktorí splnili podmienky a nie iba tí, čo majú registrované žiadosti v poradí do vyčerpania sumy 2 675 200 €, určenej na tento rok. Je potrebné si uvedomiť, že pôvodne vyčlenená suma na tento účel v apríli 2009 bola 8 mil. € a podľa údajov SIEA sa do dnešných dní vyčerpalo iba niečo vyše 6,5 mil. €. Historicky prvé zavedenie dotácií na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody sa jednoznačne osvedčilo a pokiaľ nebude pokračovať hrozí prepad predaja doteraz dotovaných systémov, prehĺbenie zaostávania SR za ostatnými krajinami, ako aj neplnenie záväzkov voči EU“, varoval M.Novák.
Poukázal pri tom, že skúsenosti z Nemecka, ktoré je svetovým lídrom vo využívaní OZE ukazujú, že zmeny v dotačnej politike, prípadne ich výpadky, majú na trh horší vplyv ako keby dotácie neboli vôbec.
,,Určitým prísľubom je zámer Ministerstva životného prostredia SR podporovať projekty zamerané na kúpu a inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktorý je však podmienený príjmom Environmentálneho fondu z predaja voľných emisných kvót. Chvályhodné zámery však nie sú to isté ako reálne schválené a vyčlenené prostriedky, ktoré mali oporu v štátnom rozpočte. Pokiaľ nie sú zdroje vyčlenené záväzne a pre každého kto splní podmienky, nielen pre tých čo si to vedia vybaviť, takéto neurčité prísľuby iba zhoršujú situáciu, lebo pôsobia zmätočne na občanov a odkladajú ich rozhodnutia o investíciách. K istote nepridávajú ani zmeny vlád, ktoré zvyčajne rozhodnutia o OZE odsúvajú na vedľajšiu koľaj“, vysvetlil M.Novák.
Dodal, že súčasná situácia vo využívaní slnečných kolektorov je v SR stále nedostatočná, napriek tomu, že výnosy domácností v podobe ušetrených platieb za teplú vodu v pomere k investícii, presahujú akékoľvek úroky v bankách. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostáva na úroveň cca 9 rokov. Dobiehajúci program MH v podpore OZE sa realizoval na základe vládneho návrhu zákona, ktorý schválila Národná rada SR 1. 6. 2011 a ktorým sa zachovala doterajšia výška dotácií pre domácnosti 200 €/ m2, pri inštalácii do 8 m2.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 24. októbra 2011
Dotácie na OZE sa osvedčili, treba pokračovať
Historicky prvé zavedenie dotácií na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody splnilo svoj účel, keď do začiatku septembra bolo vyčerpaných 77% z vyčlenených 2 675 200 € na tento rok, z toho 80% na slnečné kolektory. O zvyšné prostriedky sa uchádza ďalších zaevidovaných takmer 500 žiadateľov a je možné, že všetky prostriedky budú vyčerpané skôr ako vyprší lehota na podávanie žiadostí, ktorá je do konca novembra 2011. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, firma THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, preto vyzýva príslušné štátne orgány a organizácie aby v takom prípade hľadali riešenia, ktorými by boli uspokojení všetci zaevidovaní žiadatelia o podporu. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLAR Ing. Milan Novák.
,,Ešte pred niekoľkými mesiacmi sa zdalo, že podpora z Ministerstva hospodárstva (MH) SR na tento rok nebude vyčerpaná, ale v posledných mesiacoch ľudia pochopili, že so štátnou dotáciou je zavedenie solárnych kolektorov vynikajúcou investíciou do budúcnosti. Po vstupnej investícii si tak zabezpečili teplú vodu prakticky zadarmo najbližších cca 30 rokov. Je potrebné aby sa našli riešenia na uspokojenie všetkých zaevidovaných žiadateľov o dotácie, v prípade potreby aj pre tých, na ktorých by prípadne nevyšli prostriedky. Rovnako tak je potrebné hľadať zdroje na udržanie podpory OZE v budúcnosti“, zdôraznil M.Novák.
Zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že dotačný program MH SR v tomto roku končí a štátny rozpočet na budúci rok už s týmto zdrojmi nepočíta. Určitým prísľubom je zámer Ministerstva životného prostredia SR podporovať projekty zamerané na kúpu a inštaláciu slnečných kolektorov a kotlov na biomasu, ktorý je však podmienený príjmom Environmentálneho fondu z predaja voľných emisných kvót.
,,Kým nie sú zdroje vyčlenené záväzne a pre každého kto splní podmienky, nielen pre tých čo si to vedia vybaviť, takéto neurčité prísľuby iba mnohokrát zhoršujú situáciu na trhu. Často zmätú zákazníkov a odkladajú ich rozhodnutia o investíciách. Navyše každou zmenou vlády sa rozhodnutia odsúvajú, čo spôsobuje nepredvídateľnosť na trhu. Dlhoročný príklad z najvyspelejšieho svetového trhu s obnoviteľnými zdrojmi v Nemecku jasne signalizuje, že zmeny v dotačnej politike, prípadne ich výpadky, majú na trh horší vplyv ako keby dotácie neboli vôbec“ uzavrel M.Novák.
Poukázal na to, že úroveň využívania slnečných kolektorov je v SR stále nedostatočná, napriek tomu, že výnosy domácností v podobe ušetrených platieb za teplú vodu v pomere k investícii, presahujú akékoľvek úroky v bankách. Prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostáva na úroveň cca 9 rokov. Dobiehajúci program MH v podpore OZE sa realizuje na základe vládneho návrhu zákona, ktorý schválila Národná rada SR 1. 6. 2011 a ktorým sa zachovala doterajšia výška dotácií pre domácnosti 200 €/ m2, pri inštalácii do 8 m2.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 4. augusta 2011
Výzva MH SR by mala obnoviť záujem o dotácie na OZE
Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov, firma THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom, víta najnovšiu výzvu Ministerstva hospodárstva (MH) SR na predkladanie žiadostí o poskytovanie dotácií na podporu využívania biomasy a slnečnej energie na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody. Záujemcovia môžu podávať žiadosti do konca novembra 2011 Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre (SIEA). Na dotácie je vyčlenených 2 675.200 EUR. Výzva by mala pomôcť rozprúdiť záujem o využívanie obnoviteľných zdrojoch energie (OZE) u obyvateľstva. Informoval o tom riaditeľ Ing. Milan Novák.
,,Predovšetkým oceňujeme vyhlásenia predstaviteľov MH SR o tom, že pri OZE by sa mala uprednostňovať podpora domácností. Posledné medializované informácie o podvodoch pri pripájaní fotovoltických elektrární ukazujú, že cielená podpora konečných spotrebiteľov je pre rozširovanie využitia OZE efektívnejšia, než podpora často špekulatívneho kapitálu, ktorého zisky nakoniec zaplatia spotrebitelia v zvýšených cenách elektriny“, konštatoval M. Novák.
Dodal, že negatívna publicita okolo fotovoltických elektrární poškodila imidž OZE na Slovensku. Ľudia totiž vo všeobecnosti príliš nerozlišujú slnečné kolektory na výrobu tepla od fotovoltických panelov na výrobu elektriny.
,,Neustály rast cien všetkých druhov energií zrýchľuje návratnosť investícií do slnečnej energie, čím sa jej využívanie stáva rentabilnejším a konkurencieschopným. Napríklad prostá návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostáva na úroveň cca 9 rokov a ďalších 20 rokov má spotrebiteľ teplú vodu prakticky zadarmo. Úroveň využívania slnečných kolektorov je však stále nedostatočná, napriek tomu, že výnosy domácností v podobe ušetrených platieb za teplú vodu v pomere k investícii, presahujú akékoľvek úroky v bankách. Za posledných 6,5 roka sa v SR zvýšila cena plynu v priemere o 44,63 percenta, čo predstavuje priemerný ročný rast o 6,86 percenta. Investičné náklady za termické solárne zariadenia medzitým klesali a to aj vďaka dotáciám zavedeným v roku 2009 na Slovensku. Spotrebitelia, ktorí si sporia napríklad v 3. dôchodkovom pilieri, majú často takmer nulový výnos. Zatiaľ čo investícia do slnečných kolektorov pre nich predstavuje istotu ušetrených nákladov za teplú vodu počas celého dôchodku“, konštatoval M.Novák.
Spoločnosť THERMO|SOLAR Žiar je jedným z mála svetových výrobcov, ktorí sa môžu pochváliť praxou overenou vyše 30 - ročnou životnosťou slnečných kolektorov. ,,Ľahko sa dá spočítať, že na Slovensku najčastejšie inštalovaný 3-kolektorový systém na prípravu teplej vody, sa iba pri 3 %-nom každoročnom zvýšení cien energií a 30 ročnom využívaní svojmu majiteľovi zaplatí takmer 5-krát. Pri 6 %-nom ročnom zvyšovaní cien energií, čo nie je v budúcnosti nepravdepodobné, sa solárny systém zaplatí viac ako 8- krát. Počiatočná investícia, s využitím existujúcej štátnej dotácie vo výške 2846 €, tak svojmu majiteľovi v prvom prípade ušetrí 14.000 EUR a v druhom prípade až 23.000 EUR“, vyrátal M. Novák.
Národná rada SR 1. 6. 2011 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa zachovala doterajšia výška dotácií pre domácnosti 200 €/ m2, pri inštalácii do 8 m2, ale opäť pribudla byrokracia, pretože čestné prehlásenia o vyrovnaní záväzkov voči sociálnej a zdravotnej poisťovni sa nahradili originálnymi potvrdeniami. Zrušila sa aj dotácia 50 € za m2 pre solárne systémy nad 8 m2 inštalovanej plochy.
Všeobecne nemajú termické slnečné kolektory žiadny negatívny vplyv na životné prostredie a pri výrobe kolektorov v THERMO|SOLARE Žiar, s. r. o., Žiar nad Hronom sú používané výrobné technológie, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu. Energetická amortizácia výrobku, počítaná z energetickej náročnosti výroby primárnych materiálov, je nižšia ako 2 roky. Pri použití recyklovaných materiálov sa zníži na cca 2 mesiace. Všetky vo výrobku použité materiály, okrem minerálnej izolácie, sú 100% recyklovateľné. Minerálna vlna je prírodného pôvodu a nepredstavuje ekologickú záťaž pre prostredie.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 20.júla 2011
Hendikepované deti v Srbsku dostanú teplú vodu zo slovenských kolektorov
V Kragujevaci dokončili solárny systém - súčasť pomoci zo Slovenska
V stredu 20.júla 2011 ukončili montážnici v srbskom Kragujevaci inštaláciu v poradí už druhého solárneho systému pre hendikepované deti v detských domovoch v Srbsku, ktorý je súčasťou oficiálnej slovenskej pomoci zahraničiu Slovak Aid pre Balkán. Prvý solárny systém dokončili pred mesiacom v Subotici a tretí sa bude dokončovať v auguste v Stamnici. Všetky solárne systémy, spolu so 148 slnečnými kolektormi s plochou 296 m2, dodal najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov – firma THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Informoval o tom zástupca riaditeľa THERMO|SOLARU Ján Tomčiak.
,,Ide už o tretiu realizáciu projektu v rámci oficiálnej slovenskej pomoci zahraničiu Slovak Aid pre Balkán, ale prvú práve pre hendikepované deti. Projekt vlani v rámci víziev pre zahraničnú pomoc schválila Projektová komisia Slovak Aid projekt s názvom „Slnečná energia pre hendikepované deti v Srbsku“ z dielne THERMO|SOLARU. Projekt pôvodne počítal s inštaláciou celkom 208 kusov plochých termických kolektorov v troch ústavoch pre hendikepované deti v Srbsku a s jedným v Kosove. Po zohľadnení niektorých zmien v slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci vypadol objekt v Kosove a ostali iba tri domovy v Srbsku. Jeden je umiestnený v Subotici na severe krajiny v provincii Vojvodina, druhý v strednom Srbsku v meste Kragujevac, známom vzburou slovenských vojakov počas 1.svetovej vojny a tretí na východe v Stamnici pri meste Petrovac na Mlavi“, povedal J.Tomčiak.
Zdôraznil, že okrem nemalých ekonomických a sociálnych dopadov bude mať projekt významný prínos pre životné prostredie. Nainštalované slnečné kolektory ročne znížia emisie CO2 približne o 120 ton. Partnerom na srbskej strane je Ministerstvo práce a sociálnych vecí, čo dáva celému projektu patričný punc. Všetky tri systémy budú po uvedení do prevádzky celý rok monitorované a vyhodnocované. THERMO|SOLARU sa osvedčilo v podobných prípadoch prepojiť prostredníctvom internetového pripojenia riadiace systémy priamo na Slovensko a takto mať celé zariadenie neustále pod kontrolou.
THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., Žiar nad Hronom sa už zúčastnil na dvoch podobných projektoch v Srbsku aj v Čiernej Hore. Pred dvomi rokmi inštaloval dva zaujímavé solárne systémy na ohrev teplej vody v severosrbskom meste Zreňanin v provincii Vojvodina. Jeden z nich s počtom 200 kusov slnečných kolektorov TS 300 využíva Všeobecná nemocnica Zreňanin a druhý pozostávajúci zo 72 kusov týchto kolektorov je v prevádzke v stredoškolskom internáte. Obidva boli zrealizované v rámci programu Slovak AID- Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci na jeseň 2009 s 20-percentným finančným prispením THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.
Koncom roku 2007 firma po ročnej skúšobnej prevádzke odovzdala do trvalej prevádzky solárny systém na prípravu OPV v Klinickom centre v meste Podgorica v Čiernej Hore. V rámci Slovenskej oficiálnej rozvojovej pomoci Slovak Aid tam pripravuje 81 kolektorov HELIOSTAR 300 v letnom období 12 až 15-tisíc litrov teplej vody denne, pre Detskú nemocnicu.
THERMO|SOLAR je najväčším výrobcom slnečných kolektorov v postkomunistickej Európe. Podľa štatistických hodnotení švajčiarskej banky Sarasin a nemeckého odborného časopisu Sonne Wind und Wärme, patrí spoločnosť THERMO |SOLAR do prvej desiatky najväčších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov. Ojedinelý je však rozsah výroby, pretože v jednom výrobnom závode v Žiari nad Hronom má firma nielen montáž slnečných kolektorov, ale aj výrobu selektívnych konverzných vrstiev, lisovňu kolektorových vaní a výrobu podporných konštrukcií na kolektory. Silnou stránkou spoločnosti je aj výskum a vývoj realizovaný vlastnými silami alebo v kooperácii so slovenskými univerzitami prípadne zahraničnými inštitúciami.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 20.júna 2011
Najlepším sporením je kúpa slnečných kolektorov
Zvýšenie cien zemného plynu zvyšuje rentabilitu slnečných kolektorov
Zvýšenie cien zemného plynu o 6,9 percenta od 1.júla tohto roku a požiadavky SPP o ďalšie zvýšenie o 30 percent, ako aj neustály rast cien všetkých druhov energií, paradoxne zrýchľujú návratnosť investícií do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a v rámci nich aj slnečnej energie. Tieto ekologické zdroje sa tak stávajú rentabilnejšími a konkurencieschopnými. Napríklad návratnosť slnečných kolektorov sa pri štátnych dotáciách dostáva na úroveň cca 9 rokov a zvyšných až 30 rokov má spotrebiteľ teplú vodu prakticky zadarmo. Informoval o tom riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov, firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Milan Novák.
,,Slováci sú však veľmi konzervatívni. Úroveň využívania slnečných kolektorov je stále nedostatočná, napriek tomu, že výnosy domácností v podobe ušetrených platieb za teplú vodu v pomere k investícii, presahujú akékoľvek úroky v bankách. Za posledných 6,5 roka sa v SR zvýšila cena plynu v priemere o 44,63 percenta, čo predstavuje priemerný ročný rast o 6,86 percenta. Cena tepla zo slnečných kolektorov sa za tie roky nezmenila - je stále zadarmo. Spotrebitelia, ktorí si sporia napríklad v 3. dôchodkovom pilieri majú často takmer nulový výnos. Zatiaľ čo investícia do slnečných kolektorov pre nich predstavuje istotu ušetrených nákladov za teplú vodu počas celého dôchodku“, konštatoval M.Novák.
Ďalej poukázal na to, že pri súčasnej úrovni dotácie 200 €/m2 absorpčnej plochy je prostá návratnosť investície do solárneho systému oproti elektrickému bojleru menej ako 10 rokov. Ide o solárny systém dodaný na kľúč so 6 m2 kolektorovej plochy a s 300 l zásobníkom so zabudovaným doohrevom z kotla alebo elektrickou špirálou. Takýto solárny systém pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti.
,,Kvalitný solárny systém má však praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť. Spočítali sme, že ak malé solárne zariadenie na prípravu teplej vody ušetrí dnes na elektrickej energii 300 €/rok, tak pri 3 % ročnom raste cien energií to o 20 rokov bude už 541,8 €/rok a pri 5 % dokonca až 795,9 €/rok. Za 20 rokov majiteľ solárneho zariadenia ušetrí na nákladoch 8.604 € a v druhom prípade až 10.716 €. Uvedené malé solárne zariadenie predstavuje kompletný solárny systém s tromi kolektormi a 300 l solárnym bojlerom s elektrickým doohrevom. Pri dodávke vrátane montáže a po odpočítaní štátnej dotácie, zaplatí majiteľ rodinného domu dnes za toto štandardizované solárne zariadenie cca 2800 €. V sieti zmluvných partnerov spoločnosti THERMO|SOLAR je táto cena konečná, pokiaľ s inštaláciou nie sú spojené žiadne dodatočné stavebné úpravy domu.
Národná rada SR 1.6.2011 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa zachovala doterajšia výška dotácií pre domácnosti 200 €/meter štvorcový, pri inštalácii do 8 m2, ale opäť pribudne byrokracia, pretože čestné prehlásenia o vyrovnaní svojich záväzkov voči sociálnej a zdravotnej poisťovni sa budú musieť nahradiť originálnymi potvrdeniami. Zruší sa aj dotácia 50 € za m2 pre solárne systémy nad 8 m2 inštalovanej plochy, upozornil M.Novák.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 31.mája 2011
Nemecký trh so slnečnými kolektormi môže začať opäť rásť
Odstavenie jadrových elektrárni v Nemecku zvýši dopyt po OZE
Rozhodnutie nemeckej vlády odstaviť do roku 2022 všetky atómové elektrárne podporili aj lídri opozičných strán, podobné rozhodnutie už prijalo aj Švajčiarsko a v Taliansku zatiaľ výstavbu atómových elektrární pozastavili. Dôsledkom týchto opatrení bude nárast cien všetkých druhov energií nielen v Nemecku, ale aj v ostatných krajinách EU. Pozitívom tohto opatrenia však bude rast rentability pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a v rámci nich aj slnečnej energie. Nemecko je pritom priekopníkom a svetovým lídrom vo využívaní obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Informoval o tom riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov, nemecko-slovenskej firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Milan Novák.
,,Odstavením atómiek sa zreálňujú ciele, že do roku 2030 môže byť 50 percent potreby tepla v Nemecku pripravovaných pomocou solárneho ohrevu a to v prípade, že politici viac podporia výskum. Už vlani to uviedla nemecká Solárno termická - technologická platforma (DSTTP) vo svojom strategickom dokumente "Nízkoteplotná solárna termia 2030“, na ktorom sa podieľal tím asi 100 odborníkov z priemyslu a výskumu. Na dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii výskumu DSTTP je pritom potrebné zvýšenie nemeckého ročného rozpočtu na výskum z dnešných približne 8 miliónov eur na 50 miliónov €, čo je z celonemeckého hľadiska pomerne malá suma“, upozornil M.Novák.
Dodal, že nemecký trh je pre THERMO|SOLAR najdôležitejším, lebo tam tradične umiestňuje cca tretinu produkcie a zaujíma na ňom popredné postavenia v rebríčkoch namontovaných slnečných kolektorov. V Nemecku existujú celé desaťročia prepracované systémy podpory OZE. Tie súčasné znamenajú, že sa už nedotujú jednoduché zariadenia určené len na ohrev teplej úžitkovej vody, ale prednosť majú kombinované systémy na prípravu teplej vody a vykurovanie, klimatizáciu, výrobu priemyselného tepla a veľké solárne systémy na bytových domoch.
,,Hospodárska kríza sa dotkla aj oblasti solárnych systémov a to ako v Nemecku, tak aj na Slovensku. Trh so slnečnými kolektormi však už zaznamenáva oživenie a rastúce ceny energií neustále zatraktívňujú využívanie OZE. Dotácie sú dôležitým prvkom ovplyvňujúcim vývoj každého národného trhu. Neznamená to, že bez dotácií by sa obnoviteľné energetické zdroje v konkurencii fosílnych palív nepresadili. V dlhodobej perspektíve, vzhľadom na zvyšujúcu sa energetickú spotrebu ľudstva a obmedzené zásoby fosílnych palív, nevyhnutne bude ich cena rásť. Dotácie iba skracujú čas, kedy sa OZE stanú aj ekonomicky zaujímavé. Je dôležité, aby sme našim potomkom zanechali planétu Zem ešte v obývateľnom stave“, konštatoval M. Novák.
Na Slovensku síce existujú dotácie na kúpu slnečných kolektorov, v súčasnosti sa žiadosti síce prijímajú avšak poskytovanie finančných prostriedkov je pozastavené, pretože sa čaká kým NR SR schváli vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií. Návrh síce predpokladá zachovanie doterajšej výšky dotácií pre domácnosti 200 eur za m2 , pri inštalácii do 8 m2, ale opäť pribudne byrokracia, pretože čestné prehlásenia o vyrovnaní svojich záväzkov voči sociálnej a zdravotnej poisťovni sa budú musieť nahradiť originálnymi potvrdeniami. Zruší sa aj dotácia 50 € za m2 pre solárne systémy nad 8 m2 inštalovanej plochy, upozornil M.Novák.
Dodal, že pri súčasnej úrovni dotácie 200 €/m2 absorpčnej plochy je prostá návratnosť investície do solárneho systému oproti elektrickému bojleru pod 10 rokov. Ide o solárny systém dodaný na kľúč so 6 m2 kolektorovej plochy a s 300 l zásobníkom so zabudovaným doohrevom z kotla alebo elektrickou špirálou. Takýto solárny systém pokryje cca 60 až 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti.
,,Kvalitný solárny systém má však praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť. Za túto dobu sa teda svojmu majiteľovi zaplatí v prípade dotovaného systému viac ako 3-krát. Prostá návratnosť je doba amortizácie investičných nákladov bez započítavania inflácie a predpokladaného rastu cien energií. V Nemecku spočítali, že ak v prvom roku využívania väčší termický solárny systém ušetrí majiteľovi 650 € na nákladoch za energie, tak o 20 rokov neskôr, pri 3 % ročnom raste cien energií to už bude 1 159 € a pri 5 % raste až 1 723 € za rok. Za 20 rokov prevádzky ušetrí investor v prvom prípade celkom 17 630 € a v druhom prípade až 22 201 €, ktoré nie sú zdanené“, uzavrel M.Novák.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 06.05.2011
Deň otvorených dverí v jubilujúcom 20 ročnom THERMO|SOLARE
Európske solárne dni oslávili aj v Žiari nad Hronom
Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - firma THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom, usporiadal v piatok 6.mája Deň otvorených dverí, ktorý bol súčasťou Európskych solárnych dní. Počas nich sa koná viac ako 5000 akcií v 17 krajinách Európy, z toho viac ako 50 na Slovensku. Ich cieľom je poukázať na výhody správneho využívania energie zo slnka a zvyšovať verejné povedomie najmä v súvislosti s fotovoltickou a termickou solárnou energiou. Informoval o tom podpredseda Československej solárnej spoločnosti a riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.
,,Tento rok sa Slovensko pripojilo po prvý raz k tomuto unikátnemu projektu a koordináciu nad organizáciou a kampaňou prevzala Slovenská agentúra pre obnoviteľné zdroje energie (Slovak RE Agency). Počas prvých dvoch májových týždňov sa školy, neziskové organizácie, firmy i fyzické osoby podieľajú rôznymi podujatiami na zvýšení informovanosti o výrobe tepla a elektriny zo slnka. Slovensko už má skúsenosti so solárnymi systémami a aj Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie, napriek tomu je informovanosť slovenskej verejnosti o slnečnej energii na nízkej úrovni“, povedal M.Novák.
Poukázal aj na to, že koncom tohto roka oslávi THERMO|SOLAR 20 ročné jubileum svojho založenia. No už v dobe svojho založenia staval na dlhoročných vývojových a výrobných skúsenostiach svojich zakladateľov THERMO|SOLAR Regensburg z Nemecka, vyrábajúceho slnečné kolektory od r. 1974 a Závodu SNP v Žiari nad Hronom, kde sa v rámci tohto hlinikárenského kombinátu prvý kolektor vyrobil už v roku 1978. Neuveriteľne dlhá neprerušená tradícia výroby termických slnečných kolektorov v THERMO|SOLARE Žiar a jeho zakladateľoch trvá už takmer 38 rokov a nemá v tomto mladom perspektívnom priemyselnom odvetví v Európe veľa podobných príkladov.
,,THERMO|SOLAR počas svojho pôsobenia na slovenskom trhu vyvíja aktivity na vzdelávanie spotrebiteľov i širokej verejnosti, ale stále to nestačí. Na Slovensku je podľa odhadov našej firmy, doteraz nainštalovaných okolo 123 000 m2 slnečných kolektorov. Pre porovnanie, v počtom obyvateľov podobnom Rakúsku bolo ku koncu roka 2010 nainštalovaných spolu okolo 3 900 000 m2 solárnych termických systémov. A naše zaostávanie sa stále ďalej zväčšuje. Iba za vlaňajší rok bolo v Rakúsku nainštalovaných takmer 3-krát viac slnečných kolektorov ako za celú novodobú históriu samostatného Slovenska. V špecifickom postavení je na Slovensku aj fotovoltika. Ku koncu roka 2010 bolo v prevádzke, resp. tesne pred spustením prevádzky 144 megawattov fotovoltických elektrární, kým v ČR bolo ku koncu roka 2010 pripojených takmer 1000 MW a v Nemecku 17 000 MW“, vysvetlil M.Novák.
THERMO|SOLAR je najväčším výrobcom slnečných kolektorov v postkomunistickej Európe a patrí do prvej desiatky najväčších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov. Ojedinelý je však rozsah výroby, pretože v jednom výrobnom závode v Žiari nad Hronom má firma nielen montáž slnečných kolektorov, ale aj výrobu selektívnych konverzných vrstiev, lisovňu kolektorových vaní a výrobu podporných konštrukcií na kolektory. Silnou stránkou spoločnosti je aj výskum a vývoj realizovaný vlastnými silami alebo v kooperácii so slovenskými univerzitami prípadne zahraničnými inštitúciami.
THERMO|SOLAR v súčasnosti predáva na Slovensku iba malú časť svojej produkcie, hlavná časť smeruje hlavne na európske trhy. Podstatnú časť produkcie umiestňuje v Nemecku, ktoré je európskym lídrom v počte namontovaných solárnych systémov. Veľmi silnú pozíciu má aj na českom a maďarskom trhu a vo Veľkej Británii. Významný je aj predaj v Španielsku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Lotyšsku, Švajčiarsku, Srbsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Ukrajine, Rusku i v ďalších európskych krajinách. THERMO|SOLAR vyváža i do Maroka, Južnej Afriky, Mexika a ďalších afrických a ázijských štátov.
V tomto roku sa firme podarilo preraziť v exotickom Nepále, kde ohrievajú slovenské slnečné kolektory vodu, ktorá sa následne využíva v klimatizačnom systéme výrobných a skladovacích priestorov tamojšej farmaceutickej firmy. Kolektory dodala sesterská firma THERMO|SOLARU Genersys Plc. z Veľkej Británie. Cez túto britskú firmu THERMO|SOLAR vyváža do viacerých krajín, medziiným aj do USA, Kanady, Južnej Kórei, Chile, Austrálie a na Nový Zéland.
Za prienikmi THERMO|SOLARU na nové teritóriá, či už priamo alebo prostredníctvom zahraničných obchodných partnerov, je tradične výborná kvalita výrobkov a jeden z najlepších pomerov kvality a ceny. Potvrdzujú to státisíce často viac ako 30 rokov spoľahlivo pracujúcich slnečných kolektorov v takmer 50 krajinách na celom svete. Pracujú často vo veľmi extrémnych podmienkach, či už v Patagónii blízko Antarktídy, alebo na najvyššej nemeckej hore Zugspitze, či najnovšie v Nepále. Ako kontrast k týmto mrazivým podmienkam možno uviesť aj ich používanie pri odsoľovaní morskej vody v Ománe, alebo v marockom Marákeši, či v alžírskej púšti. Kolektory zo Žiaru sú aj vysoko spoľahlivé. To ilustruje aj fakt, že pri vlaňajšom zemetrasení v Chile nebol poškodený ani jeden plochý kolektor z produkcie THERMO|SOLARU, kým mnohé konkurenčné trubicové kolektory v rovnakej lokalite zemetraseniu neodolali. Pritom v blízkosti epicentra zemetrasenia v Chile bolo nainštalovaných na rôznych miestach celkom 300 ks slnečných kolektorov žiarskeho THERMO|SOLARU.
,,Na Slovensku síce existujú dotácie na kúpu slnečných kolektorov, v súčasnosti je však poskytovanie finančných prostriedkov pozastavené, pretože sa čaká kým NR SR schváli aktualizovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií. Návrh síce predpokladá zachovanie doterajšej výšky dotácií pre domácnosti 200 eur za m2 , pri inštalácii do 8 m2, ale opäť pribudne byrokracia, pretože čestné prehlásenia o vyrovnaní svojich záväzkov voči sociálnej a zdravotnej poisťovni sa budú musieť nahradiť originálnymi potvrdeniami. Zruší sa aj dotácia 50 € za m2 pre solárne systémy nad 8 m2 inštalovanej plochy", upozornil M.Novák.
Dodal, že pri súčasnej úrovni dotácie 200 €/m2 absorpčnej plochy je prostá návratnosť investície do solárneho systému necelých 10 rokov. Ide o solárny systém dodaný na kľúč so 6 m2 kolektorovej plochy a s 300 l zásobníkom so zabudovaným doohrevom z kotla alebo elektrickou špirálou. Takýto solárny systém pokryje cca 70 % z ročnej spotreby energie na prípravu teplej vody v 4 až 5-člennej domácnosti.
,,Kvalitný solárny systém má však praxou potvrdenú najmenej 30-ročnú životnosť. Za túto dobu sa teda svojmu majiteľovi zaplatí v prípade dotovaného systému viac ako 3-krát. Ak však budeme predpokladať 3 %-ný ročný rast cien energií, tak systém bez dotácie sa počas svojej životnosti zaplatí svojmu majiteľovi 3,8-krát a v prípade dotovaného systému až 5,3-krát. A to sme vo výpočte nezohľadnili cenu elektrického bojlera, ktorý tiež niečo stojí. Prostá návratnosť je doba amortizácie investičných nákladov bez započítavania inflácie a predpokladaného rastu cien energií. V Nemecku spočítali, že ak v prvom roku využívania väčší termický solárny systém ušetrí majiteľovi 650 € na nákladoch za energie, tak o 20 rokov neskôr, pri 3 % ročnom raste cien energií to už bude 1 159 € a pri 5 % raste až 1 723 € za rok. Za 20 rokov prevádzky ušetrí investor v prvom prípade celkom 17 630 € a v druhom prípade až 22 201 €, ktoré nie sú zdanené“, uzavrel M.Novák.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 13.03.2011
Dotačné siroty, alebo občania druhej kategórie?
Mimo systému podpory na slnečné kolektory ostali tisíce občanov
V súčasnosti je poskytovanie dotácií na kúpu slnečných kolektorov pozastavené, čaká sa kým NR SR schváli aktualizovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií. Návrh síce predpokladá zachovanie doterajšej výšky dotácií pre domácnosti 200 eur za m2 , pri inštalácii do 8 m2, bohužiaľ opäť pribudne byrokracia, ktorej sa systém zbavoval celé mesiace. A čo je najhoršie - bez nároku na dotácie opäť ostali tisícky občanov, majiteľov bytov v bytových domoch, ktorí na podporu nebudú mať nárok. Sú to predovšetkým tí, ktorí si pripravujú teplú vodu individuálne. Informoval o tom technický riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Alfréd Gottas.
,,Návrh zákona predpokladá, že žiadatelia o podporu budú opätovne zháňať potvrdenia kvôli potvrdeniam a nezostáva iba dúfať, že v Sociálnej poisťovni nezabudnú, že sa naučili vydávať potvrdenia aj zamestnancom, za ktorých poistenie uhrádza zamestnávateľ. Ešte horšie je, že opäť v systéme podpory zostala veľká diera, skupina domov, na ktoré sa zabudlo a ich majitelia sú z pohľadu dotácií občanmi druhej kategórie. Ide o dve skupiny vlastníkov bytov, ktoré sa previnili tým, že ich byty sú síce technicky súčasťou bytových domov, ale majú individuálne zásobovanie teplou úžitkovou vodou“, poukázal A.Gottas.
Dodal, že jedna veľká skupina sú štvor- až šesťbytové domy, stavané v rámci individuálnej bytovej výstavby, prípadne ako podnikové, predovšetkým družstevné bytovky. V týchto domoch sú obvykle kotolne vykurujúce byty, ktoré sú nad sebou a každý byt má vlastnú prípravu teplej vody. Nespĺňajú tak požiadavku, aby boli všetky byty boli napojené na centrálny rozvod teplej vody, v rámci ktorého sa uskutočňuje ohrev kolektormi, čo ich oberá o dotácie.
,,S týmto stavom nie je možné prakticky nič urobiť – domy boli postavené a zmena systému prípravy teplej vody na centrálny rozvod pre všetky byty, by bola určite drahšia ako je maximálna možná výška dotácie 300 € na byt. Druhou skupinou sú nové bytové domy s individuálnym vykurovaním a prípravou teplej vody. Toto riešenie sa v poslednom desaťročí stalo častým nielen pre novostavby, ale aj pre rekonštrukcie menších bytových domov. Týmto sa mimo dotačnej schémy dostávajú ďalšie tisíce vlastníkov bytov, čím sa z pohľadu dotácií stávajú občanmi druhej kategórie“, zdôraznil A.Gottas.
Dodal, že aj keď nie každý vlastník takéhoto bytu si chce nainštalovať dotovaný solárny systém, sú to občania SR a v ich prípade bola vážne narušená rovnosť príležitostí. Tu je priestor pre poslancov NR SR, aby pri novelizácii zákona o dotáciách zahrnuli do nich aj tieto zabudnuté domy.
Jedným z viacerých poškodených je aj Jozef Kršák z Janovej Lehoty : „Som chovateľ, včelár, človek s blízkym vzťahom k prírode. Dal som si nainštalovať kolektory, nie tie čínske, s bojlerom na streche, ktoré vraj v zime nezamrznú, ale kvalitné slovenské , ktoré zužitkujú aj moje deti. Boli síce trochu drahšie, ale ja verím slovenský výrobkom. Myslel som si, že rozdiel v cene sa mi vráti prostredníctvom dotácie, ktorú už získalo aj niekoľko známych z okolia. Nie som veľmi na papierovanie a až na Slovenskej energetickej agentúre som zistil, že naša štvorbytovka je zaradená rovnako ako paneláky so stovkami bytov a preto nemám na dotácie nárok. Pred viac ako tridsiatimi rokmi nám totiž dom postavili s bojlermi na drahú elektrinu a tým pádom mám smolu. Niekto, kto má veľkú vilu s bazénom, ktorá je rodinným domom má nárok, ten kto má chalúpku na spadnutie, ktorá je rodinným domom má nárok, iba ja, občan druhej kategórie, som mimo. Lebo na mňa úradníci zabudli. Je to škoda, ale kolektory mám, tie mi nikto nezoberie. Ako občan druhej kategórie som sa však naposledy cítil niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia, lebo som bol som nestraníkom“, uzavrel J.Kršák.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 01.03.2011
Úspešné ukončenie projektu "Účasť spoločnosti THERMO|SOLAR na výstavách"
Spoločnosť THERMO|SOLAR Žiar s.r.o.
Na vartičke 14, 965 01 Žiar nad Hronom
informuje o úspešnom ukončení projektu:
Názov projektu: Účasť spoločnosti THERMO|SOLAR na výstavách
Miesto realizácie projektu: THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., Na vartičke 14, 965 01 Žiar nad Hronom
Dátum začatia projektu: 10/2010
Dátum ukončenia projektu: 02/2011
Popis projektu: Výroba videofilmu a účasť spoločnosti na 4 veľkých výstavách za účelom zvýšenia konkurencieschopnosti spoločnosti na medzinárodných trhoch
Riadiaci orgán projektu: Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu www.sario.sk
Operačný program: Konkurencieschopnosť a hospodársky rast www.opkahr.sk
Kód ITMS: 25110120258
Kód výzvy: KaHR-113DM-0901
Celkový objem projektu: 83.024,38 EUR
z toho NFP: 36.085,89 EUR
Stánok na výstave IFH Norimberg 2010, Nemecko
Stánok na výstave CONECO/RACIOENERGIA 2010, Slovensko
Stánok na výstave INTERSOLAR 2010, Mníchov, Nemecko
Stánok na výstave AQUATHERM 2010, Praha, Česká Republika
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 31.01.2011
Nepál sa stal 46 krajinou, kam THERMO|SOLAR vyváža
Kolektory zo Žiaru ohrievajú vodu na streche sveta
Nepál sa stal v poradí 46. krajinou, v ktorej boli inštalované slnečné kolektory z produkcie sa najväčšieho slovenského výrobcu tohto sortimentu - firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Vyše 100 metrov štvorcových štandardných plochých kolektorov typu TS 300 bolo umiestených na rovnej streche budovy nepálskeho výrobcu liečiv „Deurali Janta Pharmaceuticals P.Ltd“ v hlavnom meste krajiny Káthmandú. Informoval o tom zástupca riaditeľa THERMO|SOLARU Ing. Ján Tomčiak.
,,V exotickej krajine veľhôr – Nepále ohrievajú slovenské slnečné kolektory vodu, ktorá sa následne využíva v klimatizačnom systéme výrobných a skladovacích priestorov tamojšej farmaceutickej firmy. Kolektory dodala sesterská firma THERMO|SOLARU Genersys Plc. z Veľkej Británie a projekčné práce a samotnú montáž zrealizovala miestna firma so zameraním na komplexné riešenia vykurovacích zariadení. Investora pri výbere dodávateľa presvedčila vysoká kvalita dodávaných zariadení a komplexnosť riešenia z jedného zdroja“, povedal J.Tomčiak.
Dodal, že THERMO|SOLAR vyváža cez britskú firmu Genersys Solar do viacerých krajín, medziiným aj do Chile, Austrálie a Juhoafrickej republiky.
,,Za prienikmi THERMO|SOLARU na nové teritóriá, či už priamo alebo prostredníctvom zahraničných obchodných partnerov, je tradične výborná kvalita výrobkov a jeden z najlepších pomerov kvality a ceny. Potvrdzujú to státisíce viac ako štvrťstoročie spoľahlivo pracujúcich slnečných kolektorov v 46 krajinách na celom svete. Pracujú často vo veľmi extrémnych podmienkach, či už v Patagónii blízko Antarktídy, alebo na najvyššej nemeckej hore Zugspitze, či najnovšie v Nepále. Ako kontrast k týmto mrazivým podmienkam možno uviesť aj ich používanie pri odsoľovaní morskej vody v Ománe, alebo v marockom Marákeši, vymenoval J.Tomčiak.
Poukázal aj na vysokú spoľahlivosť žiarskych kolektorov. Tú ilustruje aj fakt, že pri vlaňajšom zemetrasení v Chile nebol poškodený ani jeden plochý kolektor z produkcie THERMO|SOLARU, kým mnohé konkurenčné trubicové kolektory v rovnakej lokalite zemetraseniu neodolali. Pritom v blízkosti epicentra zemetrasenia v Chile bolo nainštalovaných na rôznych miestach celkom 300 ks slnečných kolektorov žiarskeho THERMO|SOLARU.
THERMO|SOLAR je najväčším výrobcom slnečných kolektorov v postkomunistickej Európe a patrí do prvej desiatky najväčších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov. Ojedinelý je však rozsah výroby, pretože v jednom výrobnom závode v Žiari nad Hronom má firma nielen montáž slnečných kolektorov, ale aj výrobu selektívnych konverzných vrstiev, lisovňu kolektorových vaní a výrobu podporných konštrukcií na kolektory. Silnou stránkou spoločnosti je aj výskum a vývoj realizovaný vlastnými silami alebo v kooperácii so slovenskými univerzitami prípadne zahraničnými inštitúciami.
THERMO|SOLAR v súčasnosti predáva na Slovensku cca 10% produkcie, zvyšok smeruje hlavne na európske trhy. Celkovo firma vyváža do 46 krajín sveta. Najväčšiu časť produkcie umiestňuje v Nemecku, ktoré je európskym lídrom v počte namontovaných solárnych systémov. Veľmi silnú pozíciu má aj na českom a maďarskom trhu a vo Veľkej Británii. Významný je aj predaj v Španielsku, Rakúsku, Taliansku, Francúzsku, Holandsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Ukrajine i v ďalších európskych krajinách. THERMO|SOLAR vyváža i do USA, Kanady, Mexika a niektorých afrických a ázijských štátov.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 24.01.2011
Zachovanie dotácií povzbudí trh slnečných kolektorov
Navrhovaná suma pre podporu výroby tepla z OZE je nedostatočná
Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom víta aktualizovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií na kúpu slnečných kolektorov, ktorý predpokladá zachovanie doterajšej výšky dotácií pre domácnosti vo výške 200 eur za meter štvorcový pri inštalácii do ôsmich metrov štvorcových. Ministerstvo hospodárstva (MH) SR tak zmenilo pôvodný návrh určený na rokovanie vlády, v ktorom mala dotácia na kúpu kolektorov klesnúť na 100 eur za meter štvorcový pri inštalácii do šiestich metrov štvorcových. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák. ,,Za absolútne nedostatočnú však pokladáme plánovanú ročnú sumu vyčlenenú na podporu využívania slnečných kolektorov a kotlov na biomasu vo výške 1,5 mil. eur do roku 2013. Veď len za približne jeden a pol roka trvania dotácií sa vyčerpalo cca 4,3 mil. eur a to sa ešte nestihli všetky podané žiadosti dodnes vybaviť“, upozornil M.Novák.
Ďalej poukázal na to, že teplo získané z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) ťahá na Slovensku za kratší koniec, aj v porovnaní s nákladmi, ktoré sa vynakladajú za zelenú elektrickú energiu. ,,Podľa predpokladov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (URSO) odberatelia zaplatia v tomto roku iba za elektrickú energiu vyrobenú zo solárnych fotovoltaických panelov 117 mil. eur a celkové náklady na podporu zelenej elektrickej energie budú 235 mil. eur“, konštatoval M.Novák.
Tento nepomer je podľa neho viditeľný a v tom,že podľa Národného akčného plánu pre energiu z OZE spracovaného pre Európsku komisiu MH SR v minulom roku, na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2005 mala výroba tepla a chladu vyše 60 %-ný podiel, elektrická energia 23,6 % a doprava 17,1 %.
,,Napriek tomu, že sa očakáva perspektívne výrazné zvýšenie energetickej efektívnosti všeobecne a hlavne v oblasti spotreby tepla, teplo aj v roku 2020 by sa malo podieľať na celkovej spotrebe energií na Slovensku minimálne 50 %! Ak to teda štát myslí vážne so splnením slovenského záväzku dosiahnuť 14 %-ný podiel OZE na celkovej konečnej spotrebe energií do roku 2020, bez rozvíjania výroby zeleného tepla sa to nedá dosiahnuť“, upozornil M.Novák.
Podľa neho by Slovensko malo začať uvažovať aj nad systémovou zmenou postupného prechodu od dotácií k povinnosti kryť určitý podiel spotreby tepla z OZE. S takýmito legislatívnymi úpravami majú už praktické skúsenosti niektoré štáty EU, kde je pre novostavby predpísaný minimálny podiel OZE na celkovej spotrebe tepla. Splnenie tejto úlohy sa dá dosiahnuť aj v bytových domoch s centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) využívaním OZE v teplárňach, alebo veľkých výmenníkových staniciach. Navyše merné investičné náklady na jednotku získaného solárneho tepla sú tu výrazne nižšie ako je to v prípade malých solárnych systémov v rodinných domoch“, uzavrel M.Novák.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 11.01.2011
Zníženie dotácií je nepriaznivou správou pre trh slnečných kolektorov
Nie vždy sa šetrí na správnom mieste
Zámer Ministerstva hospodárstva SR (MH) znížiť výšku dotácií pre domácnosti na kúpu slnečných kolektorov na polovicu, považuje najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom za nepriaznivú správu, ktorá môže viesť k ďalšiemu poklesu trhu. Už aj pri doterajšej podpore 200 eur za jeden meter štvorcový inštalovanej plochy slnečného kolektora bol záujem spotrebiteľov o kolektory pomerne nízky, pretože kríza zmenila ich spotrebiteľské správanie a spôsobila neochotu investovať do dlhodobo návratných výrobkov. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák.
,,Za rok a pol existencie zvýšených dotácií sa ich nevyčerpala ani polovica vyčlenených finančných zdrojov, čiže necelé 4 milióny eur. Aj preto zníženie dotácií môže mať negatívny vplyv na celý trh s obnoviteľnými zdrojmi energie (OZE). Na druhej strane chápeme, že vláda nemá dostatok zdrojov, ale na investície do ekologickej budúcnosti by sa mali prostriedky nájsť. Už len preto, že ide o relatívne malé sumy a Slovensko je stále na chvoste vo využívaní OZE v EU. Počas krízy slovenský trh so slnečnými kolektormi klesal a to aj napriek existencií zvýšených dotácií. Dúfajme, že zachovanie dotácií vo výške aspoň 100 eur na meter štvorcový, pri zlepšovaní kúpnej sily obyvateľstva, sa odrazí aj v záujme o investície do OZE, pretože odhadom 90 percent namontovaných slnečných kolektorov pre obyvateľstvo v súčasnosti využíva dotácie“, konštatoval M.Novák.
Zároveň poukázal na to, že doterajšie dotácie na slnečné kolektory boli v podstate hlavne vrátením DPH spotrebiteľovi a navyše štát získava ďalšie dane a odvody od výrobcov a montážnych organizácií. ,,Rozvoj OZE je všade na svete až existenčne závislý na dotáciách. V SR do predminulého roka neexistovali dotácie a tak verejnosť nadobudla dojem, že slnečné kolektory sú určitým nadštandardom a majú dlhú dobu návratnosti. Pritom však existencia dotácií tak zlepšuje ekonomiku využívania OZE tak, že tieto zariadenia sú už nielen ekologické, ale aj ekonomické. Prostá návratnosť solárnych zariadení začína niekde na úrovni 7 rokov, ale je silne závislá od ceny porovnávaného energetického zdroja a výšky dotácií“, upozornil M.Novák.
Dodal, že by bola škoda, keby sa v tejto oblasti postupovalo necitlivo a zvrátil by sa naštartovaný pozitívny trend v OZE. Pre občanov bola vlani kúpa dotovanej solárnej zostavy na prípravu teplej vody najvýhodnejšou za posledných 15 rokov. Ceny sú po predchádzajúcom poklese prijateľné a navyše výslednú cenu solárnej zostavy zlacňuje v SR podpora. Táto situácia však dlho nepotrvá. Je len otázkou času, kedy budú výrobcovia nútení premietnuť rast cien vstupov do realizačných cien. Napríklad ceny medi, dôležitého materiálu pri výrobe slnečných kolektorov v súčasnej dobe lámu historické rekordy, vysvetlil M.Novák.
,,Slovensko by však malo začať uvažovať aj nad systémovou zmenou a to prechádzať postupne od dotácií k povinnosti, určitý podiel spotreby tepla kryť z obnoviteľných zdrojov energie. S takýmito legislatívnymi úpravami majú už praktické skúsenosti niektoré štáty EU, kde pre novostavby je predpísaný minimálny podiel určitého obnoviteľného zdroja tepla na celkovej spotrebe tepla. Splnenie tejto úlohy sa dá dosiahnuť aj v bytových domoch s centralizovaným zásobovaním teplom (CZT) využívaním obnoviteľných zdrojov energie v teplárňach, alebo veľkých výmenníkových staniciach. Navyše merné investičné náklady na jednotku získaného solárneho tepla sú tu výrazne nižšie ako je to v prípade malých solárnych systémov v rodinných domoch“, uzavrel M.Novák.
