rok 2003
Zdroj: Hospodárske noviny, 23.12.2003
THERMO|SOLAR vyvinul nový absorbér
Na trhu sa objavina nová výrobná rada kolektorov TS
Nový rad slnečných kolektorov TS s novým typom absorbérov uvádza v týchto dňoch na trh spoločnosť THERMO|SOLAR Žiar zo Žiaru nad Hronom. Je to výsledok trojročného vývoja. Žiarska firma je v súčasnosti jediným výrobcom na svete, ktorý zvládol náročnú technológiu výroby plochých vákuových kolektorov, vyznačujúcich sa vysokou účinnosťou.
Nové kolektory majú výrazne lepšie prestupy tepla z absorpčnej platne do teplonosnej kvapaliny, menšie tepelné straty, nižšiu hmotnosť, lepší vzhľad a sú prednostne určené pre pomaloprietokové solárne systémy. Podľa meraní je minimálny energetický zisk nového kolektoraTS 525 kilowatthodín na štvorcový meter, čo ho radí k najvýkonnejším štandardným kolektorom. Spoločnosť nechala podrobiť zariadenie komplexným skúškam výkonových i ostatných kvalitatívnych parametrov podľa nových európskych noriem a poskytla ho aj na testy do svetoznámeho nemeckého Fraunhoffer Institut.
Nové absorbéry sa už montujú do najpouživanejších typov kolektorov, pričom firma v tejto súvislosti pristúpila k zjednoteniu typového označenia produktov TS pre západnú Európu. Pre odlíšenie sa kolektory s novým typom absorbéra budú označovať znamienkom plus.
THERMO|SOLAR zároveň vyvinul aj novú metódu integrácie kolektorov do šikmých striech. Oproti dote-rajšiemu spôsobu sú kolektory integrované do samotného telesa strechy, čím sa nielen zlepšuje estetický vzhľad, ale zároveň aj šetrí krytina. THERMO|SOLAR patrí k niekol'kým výrobcom na svete, ktorí sa môžu preukázať praxou potvrdenou 30-ročnou životnosťou svojich výrobkov.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 17.12.2003, TASR 22.12.2003
Ekologická a už aj ekonomická alternatíva zdražovaniu energií
Slnečné kolektory sú riešením aj pre sídliská
Ďalšie kolo zdražovania energií prinieslo vlnu záujmu spotrebiteľov o hľadanie alternatívnych riešení, ktoré by ich dostali z pasívnych pozícií rukojemníkov monopolných dodávateľov. Pocítil to aj najväčší slovenský priemyselný výrobca slnečných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Firma dokáže svojimi solárnymi systémami ušetriť až 70 percent z ročných nákladov na prípravu teplej úžitkovej vody v rodinných domoch a značne znížiť aj celoročné náklady na kúrenie, ohrev vody v bazénoch a výrobu tepla pre priemyselné účely. Práve predohrev studenej vody, slúžiacej na prípravu teplej úžitkovej vody kolektormi, je riešením pre bytové domy i celé sídliská. Prvým realizovaným projektom je sídlisko Hliny VII v Žiline, kde 132 solárnych panelov v hodnote približne 2,5 milióna Sk, umiestnených na výmenníkovej stanici, slúži od novembra na prípravu teplej úžitkovej vody pre 470 bytov, materskú školu, obchod a práčovňu. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Milan Novák.
,,Ide o dlhodobo návratné investície, kde sa doba návratnosti znižuje spolu so stúpajúcimi cenami za energie. V súčasnosti sa pohybuje medzi 7-10 rokmi, pri neexistencii akejkoľvek podpory zo strany štátu. Po vstupe Slovenska do EU by sa to malo ešte vylepšiť, pretože existuje možnosť čerpania podpôr zo štrukturálnych fondov. O prvé skúsenosti z prevádzky v Žiline sa zaujímajú mnohí prevádzkovatelia tepelných hospodárstiev z celej SR “, naznačil perspektívu rozvoja M.Novák. THERMO|SOLAR neustále zvyšuje účinnosť svojich výrobkov. V týchto dňoch uvádza na trh nový rad slnečných kolektorov TS - s novým typom absorbérov, ktorý je výsledkom vlastného, trojročného vývoja firmy. Nové kolektory majú sú výrazne lepšie prestupy tepla z absorbčnej platne do teplonosnej kvapaliny, menšie tepelné straty, nižšiu hmotnosť, lepší vzhľad, zlepšenú stabilitu absorbéra a vnútorných krycích líšt v kolektore. Kolektory sú prednostne určené pre moderné low-flow (pomaloprietočné) solárne systémy.
Podľa meraní je minimálny energetický zisk kolektora TS300 ročne 525 kWh/m2, čo ho radí k najvýkonnejším štandardným kolektorom vyrábaným v Európe. Pritom THERMO|SOLAR je jediným výrobcom na svete, ktorý zvládol náročnú technológiu výroby plochých vákuových kolektorov, vyznačujúcich sa vysokou účinnosťou. Nové kolektory majú komplexné testy výkonových a ostatných kvalitatívnych parametrov kolektorov podľa nových európskych EN 12975-1,2 noriem zo svetoznámeho FRAUNHOFER Institut, Freiburg v Nemecku. Nový absorbér sa začína montovať do najviac používaných typov kolektorov TS300. Neskôr sa rozšíri aj na kolektory ďalších typov. V súvislosti s tým firma prikročila aj k zjednoteniu typového označenia kolektorov TS s označením používaným v západnej Európe. Naviac, aby sa odlíšili kolektory s novým typom absorbéra od doterajších, budú tieto označené znakom +. Toto opatrenie by malo uľahčiť používanie západoeurópskych atestov a certifikátov v SR a ČR pri nadchádzajúcom vstupe do EU.
Všeobecne nemajú termické slnečné kolektory žiadny negatívny vplyv na životné prostredie a pri výrobe kolektorov TS sú používané výrobné technológie, ktoré sú šetrné voči životnému prostrediu. Energetická amortizácia výrobku počítaná z energetickej náročnosti výroby primárnych materiálov, je nižšia ako 2 roky. Pri použití recyklovaných materiálov sa zníži na cca 2 mesiacov. Všetky vo výrobku použité materiály, okrem minerálnej izolácie, sú 100% recyklovateľné. Minerálna vlna je prírodného pôvodu a nepredstavuje ekologickú záťaž pre prostredie.
THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., zároveň vyvinul a v týchto dňoch uvádza na trh, nový spôsob integrácie kolektorov do šikmých striech. Oproti doterajšiemu sú kolektory integrované do samotného telesa strechy, čím sa zlepšuje jej celkový estetický vzhľad a zároveň sa ušetrí krycí materiál (napr. škridly).
Väčšina výrobcov solárnych kolektorov udáva vysokú prevádzkovú spoľahlivosť a životnosť na úrovni 20 a viac rokov. Spoločnosť THERMO|SOLAR Žiar s.r.o. však patrí k tým niekoľkým výrobcom kolektorov na svete, ktorí sa môžu preukázať praxou potvrdenou 30 ročnou životnosťou svojich výrobkov. Veľká časť kolektorov namontovaných od vzniku firmy v Európe je do dnešného dňa funkčných. Montáž zabezpečujú výrobcom zaškolené a pravidelne preškoľované organizácie, ktoré zabezpečujú realizáciu na kľúč.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 21.10.2003
Špeciálne skrutky pre bridlicové strechy
THERMO|SOLAR prenikol so slnečnými kolektormi aj na upršaný britský trh
Na veľmi špecifický trh Veľkej Británie sa podarilo preniknúť najväčšiemu slovenskému výrobcovi slnečných kolektorov, firme THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Po vlaňajšom štartovacom roku, kedy tam firma predala 1,8-tisíc metrov štvorcových kolektorov - čo je podľa dostupných údajov 8-percentný podiel na tamojšom trhu, očakáva v tomto a nasledujúcich rokoch nárast predaja. Prispieť k tomu majú aj špeciálne ,,kombi skrutky“, ktorými sa kolektory pripevňujú priamo na bridlicové strechy, bez toho aby bolo potrebné ich rozoberať. Bridlicové strechy sú britskou zvláštnosťou a žiarske patentované skrutky so špeciálnym tesnením zaručujú nielen rýchlu montáž, ale aj to že sa strecha nepoškodí a nebude tiecť. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom Ing. Milan Novák.
Podotkol pritom, že v typicky britskom daždivom počasí prikladajú tamojší odberatelia ukotveniu kolektorov do bridlicových striech veľký význam. Slnečné kolektory zaznamenávajú sľubný vzostup predaja na zatiaľ malom trhu, napriek tomu, že počet slnečných dní je vo Veľkej Británii nižší ako v iných európskych krajinách. Vyvažuje to však miernejšie počasie v zimných mesiacoch, ktoré postačuje na ohrev teplej úžitkovej vody. Vysoko účinné ploché vákuové kolektory z THERMO|SOLARU dokážu efektívne pracovať aj v zamračenom počasí a pri dobre dimenzovanom zásobníku zabezpečia až 70 percent celoročne potrebnej teplej úžitkovej vody pre rodinný dom.
,,Ďalším špecifikom britského trhu je prikurovanie v prechodnom období pomocou kozubu. Slnečné kolektory sa používajú nielen na ohrev vody, ale aj na prikurovanie. V kombinácii s kozubom tak dokážu ušetriť značné prostriedky za vykurovanie a hlavná vykurovacia sezóna v rodinnom dome sa podstatne skráti“, uviedol M. Novák.
Využívanie energie slnka postupuje v posledných rokoch do vyšších zemepisných šírok a nadmorských výšok. Globálne otepľovanie a s ním súvisiace zvyšovanie priemerných teplôt paradoxne rozširujú možnosti využívania solárnych zariadení. Ploché vákuové slnečné kolektory TS400 z THERMO|SOLARU v Žiari nad Hronom pracujú aj v extrémnych alebo neštandardných podmienkach napríklad na Umwelt-Forschungszentrum Zugspitze vo výške 2650 m nad morom v nemeckých Alpách.
V tomto roku prerazili aj do Maroka, kde ohrievajú vodu pre hotelový komplex v Marrakéši. Úspešne zásobujú energiou aj české veľvyslanectvo v Tunise, slovenské a české veľvyslanectvá v indickom Dillí, hotely v egyptskej Káhire, inštalované sú aj v Botswane a v Ománe pri príprave pitnej vody z morskej.
Zdroj: Nový čas, 11.09.2003
Znížia cenu tepla slnečné lúče?
V Žiline bude bytový podnik od októbra vodu ohrievať kolektormi.
Prvým 480 žilinským bytom začnú od októbra predohrievať vodu slnečné kolektory. Dodávateľ tepla a teplej vody v tomto meste, spoločnosť Bytterm, nainštaluje kolektory, aby znížila náklady na ohrievanie vody. Do konca roku 2004 by mali zistiť, či sa im to oplatí a či kolektory postavia aj v ďalších častiach Žiliny.
Zatiaľ sa to bude týkať len desiatich panelových domov a troch priestorov na sídlisku Hliny VII. “Je tam práčovňa s veľkou strechou, kde nainštalujeme až 132 kolektorov,“ vysvetlil riaditeľ divízie tepelného hospodárstva Byttermu Anton Slanička. Táto investícia vyjde zhruba na 2,8 milióna Sk.
Kolektory budú ohrievať vodu, ktorá má asi 14 stupňov Celzia na teplotu 32 stupňov. Na konečných 45 stupňov ju ohrejú parou. „Takto by sa mali znížiť náklady na výrobu teplej vody. Našou snahou je, aby sme v časoch, keď neustále narastajú ceny energií, udržali súčasnú cenu tepla aspoň na takej úrovni, ako je teraz“ dodal Slanička. Za jeden gigajoule tepla sa v súčasnosti v Žiline platí 458 Sk. Podľa Slaničku je zavedenie kolektorov dlhodobou investíciou, pričom životnosť kolektora je bez väčšej údržby asi 25 rokov. Tento spôsob ohrievania vody by mali v Žiline využívať minimálne osem mesiacov v roku. Bytterm zásobuje teplom a teplou vodou vyše 20 tisíc domácností.
(Poznámka: V tomto projekte sú použité kolektory TS300.)
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 30.7.2003
Nemecký solárny trh je v útlme, slovenský sa spamätal
THERMO|SOLAR nahradil výpadok na nemeckom trhu novými aktivitami
Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom dosiahol za prvý polrok 2003 celkové tržby takmer 49 miliónov Sk, čo bolo o 12 percent menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Pod tento výsledok sa podpísalo zníženie predaja v prvých 4 mesiacoch spôsobené doznievajúcou krízou na západoeurópských solárnych trhoch a predzásobenie slovenských odberateľov v závere minulého roka, pred zvýšením DPH. Už v máji a predovšetkým v júni sa však situácia stabilizovala a predaj sa rozbehol. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák,CSc.
,,V prvom polroku postihol najväčší výpadok hlavný-nemecký trh, kde po predchádzajúcom znížení štátnej podpory vlani skrachovalo niekoľko tamojších výrobcov a trh zaplavili lacné kolektory. Naopak, po minuloročnom prepade odbytu spôsobenom záplavami, sa spamätal český trh, kde sa za prvých šesť mesiacov odbyt zvýšil o 23 percent. V júni a júli sa stabilizoval aj predaj na domácom trhu, ktorý dosiahol za prvý polrok 27 percent z celkovej produkcie“, povedal M.Novák.
Odbytová kríza v nemecky hovoriacej časti Európy vlani nebývalo zostrila aj konkurenciu na solárnych trhoch krajín vyšegrádskej štvorky, kde sa západoeurópskí výrobcovia snažili umiestniť aspoň časť svojich prebytkov. thermo|solar tomu čelil diverzifikáciou predaja výrobkov do stále väčšieho počtu európskych štátov, v čom pokračoval aj v prvom polroku 2003.
Okrem českého trhu sa v tomto roku poradilo THERMO|SOLARU presadiť na novom perspektívnom teritóriu v Afrike. Pre hotelový komplex v marockom Marrakéši dodala firma 200 m2 slnečných kolektorov TS400, v celkovej hodnote 1,3 milióna Sk. V histórii firmy ide o najväčší jednorázový kontrakt uzavretý s odberateľom z Afriky a črtá sa možnosť ďalších dodávok pre túto oblasť. Slnečné kolektory z THERMO|SOLARU v Žiari nad Hronom už úspešne zásobujú energiou české veľvyslanectvo v Tunise, hotely v egyptskej Káhire a inštalované sú aj v Botswane.
V štátoch Európskej únie (EU) realizuje predaj prostredníctvom nemeckého spoločníka THERMO|SOLAR Landshut AG. Mimo nemecky hovoriacej časti Európy rastie význam predaja kolektorov TS hlavne vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Taliansku ale aj v ďalších štátoch EU.
V strednej a východnej Európe predáva priamo z výrobného závodu v Žiari nad Hronom, prostredníctvom zmluvných montážnych partnerov. Vlani sa v tejto časti Európy predalo rekordných 50-percent kolektorov. Popri tradičných trhoch v štátoch Višegrádskej štvorky, rastie predaj v Chorvátsku, Slovinsku, Ukrajine, Rusku, Rumunsku. Podiel Slovenska vlani významne vzrástol a rast pokračoval aj v prvom polroku 2003. Tento rast bol o to prekvapujúcejší, že na Slovensku chýba podpora štátu pri využívaní slnečnej energie.
Zdroj: Trend, 10.7.2003
THERMO|SOLAR prežil matku, pád trhu a nebojí sa ani budúcnosti
Žiarsky závod ako jediný na svete vyrába ploché vákuové kolektory
Od výskumného strediska pre životné prostredie na vrcholci nemeckého Zugspitze až po odsoľovanie morskej vody v Ománe – slnečné kolektory TS od s.r.o. THERMO|SOLAR Žiar zo Žiaru nad Hronom našli vo svete uplatnenie. Najnovšie prerazili v Maroku, kde pre hotelový komplex v Marrakéši dodali dvesto štvorcových metrov plochých vákuových kolektorov.
Deväťdesiatpäť percent produkcie sa však uplatní na európskych trhoch – najmä v krajinách hovoriacich po nemecky. Podľa riaditeľa podniku Milana Nováka je samo Nemecko krajinou s najrýchlejším nárastom novo nainštalovaných kolektorov. A práve v Nemecku má firma korene.
Smrť matky i jej otca
Nie je neobvyklé, ak spoločnosti na výrobu slnečných kolektorov zakladajú vedci. Bol to aj prípad firmy THERMO|SOLAR Regensburg. Jej zakladateľ a vlastník Bernd Kellner bol jedným z prvých v Európe, ktorý začal v roku 1972 priemyselne vyrábať fototermické kolektory. A stál aj pri vynáleze plochých vákuových kolektorov, ktoré v Nemecku začali opúšťať výrobne v roku 1987.
Túto technológiu chráni patent vo vyše tridsiatich krajinách. Regensburská firma bola spočiatku ich jediným výrobcom. V roku 1992 založila spolu so Závodmi SNP (predchodca ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom) práve THERMO|SOLAR Žiar. Obaja zakladatelia vlastnili 50-percentný podiel. Odvtedy sa kolektory vyrábajú aj na Slovensku.
V ZSNP sa pritom štandardné slnečné kolektory vyrábali už koncom 70. rokov. Podnik sa snažil lepšie zužitkovať produkciu primárneho hliníka, aby nebol iba výrobcom základného kovu, ale aj finálnych výrobkov. Žiarske kolektory sa totiž vyrábajú z rôznych zliatin hliníka. Keďže sa ich produkcia nachádza priamo v areáli ZSNP, dodávky materiálu sú mimoriadne pružné.
„Za bývalého režimu sme dodávali kolektory najmä pre roľnícke družstvá a štátne podniky. Po revolúcii však družstvá začali krachovať a štátne podniky mali finančné problémy. Hľadali sme preto zahraničného spoločníka, ktorý by nám pomohol preniknúť na európske trhy,“ spomína M. Novák.
Investorom sa napokon stala spoločnosť z Regensburgu. Tá sa však v druhej polovici 90. rokov dostala do finančných problémov a v roku 1998 skrachovala. „Pán Kellner bol skvelý technik, ale slabý obchodník,“ myslí si M. Novák. „Krach svojej firmy neprežil. Jeho smrť pravdepodobne spôsobil aj stres z tohto neúspechu,“ vyjadruje svoju ľútosť.
Ešte v rokoch 1997 až 1998 však spolu so slovenským spoločníkom stihol posledný pokus o záchranu svojho diela. Celá výroba z Regensburgu bola presťahovaná do Žiaru, v Nemecku ostalo iba obchodné zastúpenie. Dôvodom boli aj nižšie výrobné náklady v slovenských podmienkach. Žiarska spoločnosť sa tak stala jediným svetovým výrobcom plochých vákuových kolektorov.
Slováci navyše unikátny produkt ešte zlepšili. „V pôvodných modeloch si musel zákazník vákuum pravidelne obnovovať vákuovým čerpadlom. V našich kolektoroch sa vákuum udrží desiatky rokov,“ vysvetľuje M. Novák, ktorý bol sám pôvodne výskumníkom.
Adopcia sa podarila
Krátko po presune výroby však matka padla a žiarska dcéra sa ocitla v zložitej situácii: „I keď THERMO|SOLAR Regensburg vlastnil polovicu našej spoločnosti, zabezpečoval vyše 80 percent nášho odbytu. Ako slovenský výrobca by sme sa sami ťažko presadili v nemeckom regióne, hľadali sme preto nového spoločníka.“
Napokon sa podarilo nájsť Johanna Kollmannsbergera, ktorý v roku 1999 značku oživil – v Landshute založil nový THERMO|SOLAR. A ten od pozostalých po B. Kellnerovi odkúpil 50-percentný podiel v žiarskej spoločnosti.
„Problémy sa tým však neskončili,“ spomína M. Novák. „Je ľahšie prísť na trh s novým výrobkom, ako opätovne získať dôveru zákazníkov v produkty, ktoré boli pre nich istý čas nedostupné,“ vysvetľuje situáciu vo firme po zmene majiteľa.
Našťastie pomohol boom nemeckého trhu s kolektormi, ktorý trval až do roku 2001. „Bez neho by sme našu bývalú matku možno neprežili,“ pokračuje a pripomína, že podľa odborného časopisu Sonne, Wind & Wärme ich bolo v roku 2001 v celej EÚ namontovaných 1,5 milióna štvorcových metrov, z toho 900-tisíc v Nemecku. Pritom tieto štatistiky hovoria len o fototermických kolektoroch používaných na produkciu tepla.
Podľa M. Nováka je mimoriadny záujem o využitie slnečnej energie v Nemecku daný masívnou osvetou v médiách a dotačnou politikou vlády. Na rozdiel od Slovenska, kde štát tieto zariadenia nepodporuje vôbec. M. Novák pokračuje: „Navyše ich od januára zaradila do zvýšenej, 20-percentnej DPH. Na domácom trhu sme to pocítili rastúcim záujmom o naše kolektory v decembri minulého roku, keď sa zákazníci kolektormi predzásobovali. Prvé mesiace tohto roku boli potom slabšie. Celkovo však vidíme, že záujem o slnečnú energiu rastie aj na Slovensku.“
Nemecký šok
Vlani však práve perspektívny nemecký trh zažil prudký prepad o takmer polovicu. Za dôvody označuje M. Novák celkový pokles nemeckej ekonomiky, zníženie vládnych dotácií a neistotu pred parlamentnými voľbami. Vysvetľuje, ako boli výrobcovia zaskočení: „Rátali s pokračujúcim exponenciálnym rastom trhu a vybavili si úvery na financovanie ďalšieho rozvoja. Vlani, keď spotreba nečakane klesla, viacerí z nich nedokázali splácať úvery a dostali sa do problémov.“
M. Novák však vysvetľuje dôvody, prečo ich firma krízu na najsilnejšom trhu prežila. „Keď v roku 2002 prišla nemecká kríza, mali sme už mali vybudované silné postavenie na európskych trhoch,“ pripomína.
Okrem Nemecka vyváža do Francúzska, Veľkej Británie, krajín V4, Chorvátska, Slovinska, Španielska, Ruska či na Ukrajinu. Perspektívu vidí aj vo vývoze do Litvy, Lotyšska a Estónska. Spoločnosť má pritom diverzifikovanú obchodnú politiku pre západné a východné trhy. Na Západe sa jej kolektory predávajú hlavne cez veľkoobchodné organizácie. V postkomunistických krajinách sa zväčša ponúkajú cez montážne firmy, vďaka čomu sú výrazne lacnejšie.
Lídri odišli
Nemeckých výrobcov závislých od domáceho trhu však kríza hlboko zasiahla. Významní hráči ako UFE Solar, Nau, Thermolux či Solartherm, sa tento rok ocitli v konkurze. V marci vyhlásil platobnú neschopnosť aj Tinox – najväčší európsky výrobca selektívnych konverzných vrstiev, ktoré v kolektore absorbujú slnečné svetlo.
Spolkový zväz pre solárnu energiu nepredpokladá, že by sa vlaňajšia kríza nemeckého trhu mohla tento rok zopakovať. Od začiatku roka eviduje postupné zvyšovanie záujmu o slnečné kolektory – aj vďaka obnovenej vládnej podpore a výhodným pôžičkám, ktoré na nákup tejto techniky poskytujú niektoré finančné inštitúcie.
Nie je kolektor ako kolektor
Pri vákuových kolektoroch sa na izoláciu používa vákuum, ktoré je dokonalým izolátorom. Znižujú sa tak tepelné straty a zvyšuje účinnosť. „Všade na svete sa používajú trubicové vákuové kolektory. Výhoda plochých vákuových kolektorov oproti trubicovým spočíva predovšetkým v ich jednoduchej integrácii do fasády alebo strechy, pričom investičné náklady na jednotku získaného tepla sú výrazne nižšie,“ vysvetľuje M. Novák. Ploché vákuové kolektory pritom nemusia byť automaticky najúčinnejšie. Ich účinnosť však pri zvyšovaní rozdielu medzi vonkajšou teplotou a teplotou, ktorú chce zákazník dosiahnuť, klesá pomalšie ako pri štandardných kolektoroch. Tie sa viac oplatia napríklad pri ohreve teplej vody. Ploché vákuové kolektory stoja za úvahu pri vykurovaní domu alebo celoročnom ohrievaní bazéna. Najviac sa vyplatia na vyvíjanie vyšších teplôt v priemysle – napríklad pri odsoľovaní morskej vody.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 18.6.2003
Slovenské kolektory z THERMO|SOLARU opäť dobýjajú trh v ČR
Vlaňajšie záplavy zmrazili český solárny trh na pol roka
Český trh slnečných kolektorov sa po vlaňajšom prepade odbytu v druhom polroku , spôsobenom záplavami, začína spamätávať. Najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom, predal v ČR za prvé štyri mesiace tohto roku slnečné kolektory v hodnote 4,1 milióna Sk, čo bolo približne toľko ako v rovnakom období minulého roka. Podiel českého trhu na jeho celkovom odbyte, však v dôsledku pokračujúcej recesie na hlavnom nemeckom trhu, v mesiacoch január až apríl vzrástol z vlaňajších 14 percent, na tohtoročných 19 percent. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák, CSc.
,,Vlaňajšie letné záplavy, prebiehajúce v hlavnom odbytovom období, znížili celoročný predaj kolektorov z produkcie THERMO|SOLARU na českom trhu, v porovnaní s rokom 2001, až o 25 percent. V druhom polroku bol výpadok ešte vyšší. V dôsledku záplav a presmerovania štátnych zdrojov boli zastavené dotácie a z toho vyplývajúca neistota zmrazili trh. Naopak obnovenie dotácií od 1.1.2003 znovu rozprúdilo predaj. V súčasnosti môžu získať českí občania dotácie na priame investičné náklady slnečných kolektorov vo výške 30 až 50 percent, pre poškodených povodňami je to až 80 percent. Na Slovensku je podpora nulová“, konštatoval M. Novák.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 11.6.2003
Slnečné kolektory predĺžujú kúpaciu sezónu v bazénoch až na pol roka
Budeme sa brániť horúčavám solárnymi klimatizáciami?
Súčasné tropické teploty zvyšujú aj účinnosť slnečných kolektorov, čo využívajú predovšetkým spotrebitelia na ohrev vody vo vonkajších bazénoch. Optimálne namontovaný a prevádzkovaný solárny systém umožňuje predlžiť kúpaciu sezónu z obvyklých cca 3 mesiacov na 5 až 6 mesiacov. Výdatnú pomoc slnečným kolektorom predstavujú rôzne typy plávajúcich krytov, najčastejšie bublinkových fólií, ktoré významným spôsobom znižujú straty tepla z hladín bazénov.
Zvýšený počet slnečných dní zvyšuje aj účinnosť ohrevu teplej úžitkovej vody pre domácnosti, ale tam sú solárne zariadenia dimenzované tak, aby ich kapacita postačovala aj počas zamračených dní a prechodného obdobia na jar a jeseň. Boom využívania slnečných kolektorov ešte na Slovensku nenastal, príčinou je úplná absencia podpory štátu a nízka kúpyschopnosť obyvateľstva. Informoval o tom Ing. Milan Novák, CSc., riaditeľ najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov – firmy THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom.
,,Globálne otepľovanie a s ním súvisiace zvyšovanie priemerných teplôt paradoxne rozširujú možnosti využívania solárnych zariadení. Využívanie energie slnka postupuje v posledných rokoch do vyšších zemepisných šírok a nadmorských výšok a rozširuje sa už nielen na ohrev vody, ale aj na chladenie v klimatizačných zariadeniach, odsoľovanie morskej vody, či výrobu elektrickej energie“ , povedal M. Novák Poukázal pritom na konkrétne využitie plochých vákuových slnečných kolektorov TS400 zo Žiaru nad Hronom, ktoré pracujú aj v extrémnych alebo neštandardných podmienkach napríklad na Umwelt-Forschungszentrum Zugspitze vo výške 2650 m nad morom v nemeckých Alpách alebo pri odsoľovaní morskej vody v Ománe. S postupujúcim globálnym otepľovaním sa solárne zariadenia najnovšie začínajú využívať ako energetický zdroj pre absorbčné klimatizačné zariadenia. Ich masovému rozšíreniu na toto použitie zatiaľ bráni vysoká vstupná cena v porovnaní s elektrickými, ktorých investičné náklady sú zatiaľ výrazne nižšie.
,, Výskum a vývoj však napreduje rýchlym tempom a je predpoklad, že v najbližších piatich, maximálne desiatich rokov sa dočkáme aj cenovo prijateľných zariadení na solárne chladenie. Táto perspektíva je mimoriadne príťažlivá, pretože v období najväčšej intenzity slnečného žiarenia, teda maximálneho solárneho príkonu je objektívne treba aj najintenzívnejšie chladiť“, načrtol ďalší vývoj M.Novák
Riešením je systémová podpora využívaniu slnečnej energie a to zvýhodnenými úvermi, daňovými úľavami a priamymi dotáciami. Na rozdiel od klasických zdrojov ide o ekologické a obnoviteľné zdroje energie, čo by pri postupujúcom globálnom otepľovaní malo motivovať zodpovedné štátne inštitúcie. Posun vo vedomí by mohol priniesť aj vstup do EU, kde podpora solárnej energii má tradíciu, zdôraznil M. Novák.
Vysoká účinnosť kolektorov, ich dlhá životnosť, nezávislosť na dodávkach surovín z rizikových oblastí nestabilných politických režimov a ekologickosť, predstavuje obrovský potenciál rastu. Slnečné kolektory z THERMO|SOLARU v Žiari nad Hronom už úspešne zásobujú energiou české veľvyslanectvo v Tunise, slovenské a české veľvyslanectvá v indickom Dillí, hotely v egyptskej Káhire a inštalované sú aj v Botswane. Najnovšie prerazil žiarsky výrobca aj do Maroka, kde pre hotelový komplex v Marrakéši dodal 200 m2 slnečných kolektorov Ts400, v celkovej hodnote 1,3 milióna Sk.
Hlavné solárne trhy sú v celosvetovom meradle v západnej Európe, predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, kde však v súčasnosti pokračuje odbytová kríza. THERMO|SOLARU sa podarilo čiastočne kompenzovať pokles predaja na týchto trhoch Marokom, a zvýšením exportu do ČR, Maďarska, Slovinska a Chorvátska.
THERMO|SOLAR je jediným výrobcom na svete, ktorý zvládol náročnú technológiu výroby plochých vákuových kolektorov, vyznačujúcich sa vysokou účinnosťou. (Konkurencia vyrába iba trubicové a nie ploché vákuové kolektory). V západnej Európe sa slnečné kolektory rôznych výrobcov často porovnávajú pomocou tzv. „výkonovej ceny“, t.j. ceny jednotky získaného tepla vypočítanej ako podielu investičných nákladov k reálnemu tepelnému zisku v definovaných prevádzkových podmienkach. Kolektory TS sa v takýchto porovnaniach umiestňujú vždy na najvyšších priečkach.
Ekonomicky zmysluplná miera úspor v slovenských podmienkach dosahuje priemerne 50 až 70 percent energie na prípravu teplej úžitkovej vody a 15 až 30 percent tepla na prikurovanie. Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje 90 percent energie na teplo a teplú vodu a len zvyšok na ostatné elektrické a iné plynové spotrebiče. Potenciál úspor je teda obrovský.
Zdrojom načrtnutých možností sú výsledky praktického využitia solárneho systému v 4-člennom rodinnom dome. Inštalácia troch výkonných slnečných kolektorov s plochou asi 6 metrov štvorcových, 300-litrového solárneho bojlera a nevyhnutného príslušenstva vrátane montáže stojí cca 100-tisíc korún. Pri rovnomernom odbere teplej úžitkovej vody predstavuje ročný zisk 2500 až 3200 kWh energie s minimálnymi prevádzkovými nákladmi. Pri takýchto výkonových parametroch sa vstupná investícia počas predpokladaného 20 až 30-ročného používania solárneho systému vráti vo viacnásobných úsporách nákladov.
Do znásobenia efektívnosti solárneho zdroja tepla a tým výhodného zníženia vstupných nákladov možno vstúpiť vylúčením zariadení na konvenčnú prípravu teplej úžitkovej vody a to nahradením elektrického bojlera solárnym bojlerom doplneným v jeho hornej časti o výmenník tepla, napájaný z ústredného kúrenia, alebo o elektrický odporový ohrievač. Tým sa vytvorí komplexná štruktúra plne nezávislá na poveternostných podmienkach. Pre prípad dlhodobej nepriazne počasia alebo v zime je tu alternatíva čiastočne ohriatu vodu zo slnečných kolektorov dohriať konvenčným spôsobom na požadovanú teplotu.
O naznačenej ekologickej dimenzii využívania slnečnej energie najvýstižnejšie vypovedajú výsledky poveternostných meraní: jeden kolektor s plochou 2 metre štvorcové zníži za rok emisie oxidu uhličitého o 200 až 1100 kilogramov, úplne vylúči oxidy síry a dusíka. Kým pre zdroje uhlia, ropy a zemného plynu platí, že ich zásoby sa dynamicky stenčujú, o slnečnej energii sa dá tvrdiť, že je nevyčerpateľná. Jej obrovský potenciál vyjadruje porovnanie: vo forme slnečného žiarenia dopadá na zemský povrch 180 000 TW, pričom spotreba všetkých druhov energie celého ľudstva dosahuje 10 TW. Na Slovensku dopadá ročne na 1 m2 plochy 800 až 1250 kWh slnečnej energie. V súvislosti s globálnym oteplením sa aj na Slovensku zvyšuje počet slnečných a teplotne nadpriemerných dní. Na obdobie od apríla do októbra pripadá 75-percentný podiel, od októbre do apríla 25-percentný podiel. Celková doba slnečného svitu v SR sa pohybuje v rozmedzí 1600 až 2200 hodín za rok.
Zdroj: SME, 3.6.2003
Najväčšia objednávka pre africký kontinent
Slovenské kolektory z THERMO|SOLARU prerazili v Maroku
Významný úspech dosiahol v týchto dňoch najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov - THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom, keď sa mu podarilo preraziť na nový trh v Maroku. Pre hotelový komplex v Marrakéši dodala firma 200 m2 slnečných kolektorov TS400, v celkovej hodnote 1,3 milióna Sk. V histórii firmy ide o najväčší jednorázový kontrakt uzavretý s odberateľom z Afriky a pre firmu sa črtá možnosť ďalších dodávok pre túto oblasť. Informoval o tom riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák, CSc.
,,Africký kontinent pre svoj potenciál slnečnej energie jedným z najzaujímavejších teritórii pre využívanie solárnych zariadení. Vysoká účinnosť kolektorov, ich dlhá životnosť, nezávislosť na dodávkach surovín a ekologickosť, predstavuje obrovský potenciál rastu. Slnečné kolektory z THERMO|SOLARU v Žiari nad Hronom už úspešne zásobujú energiou české veľvyslanectvo v Tunise, hotely v egyptskej Káhire a inštalované sú aj v Botswane“, povedal M. Novák.
Dodal, že presadenie sa THERMO|SOLARU na nových trhoch je o to dôležitejšie, že na hlavných solárnych trhoch v západnej Európe, predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách, pokračuje odbytová kríza. THERMO|SOLARU sa podarilo čiastočne kompenzovať pokles predaja na týchto trhoch nielen Marokom, ale aj zvýšením exportu do ČR, Maďarska, Slovinska a Chorvátska.
THERMO|SOLAR je jediným výrobcom na svete, ktorý zvládol náročnú technológiu výroby plochých vákuových kolektorov, vyznačujúcich sa vysokou účinnosťou. (Konkurencia vyrába iba trubicové a nie ploché vákuové kolektory). V západnej Európe sa slnečné kolektory rôznych výrobcov často porovnávajú pomocou tzv. „výkonovej ceny“, t.j. ceny jednotky získaného tepla vypočítanej ako podielu investičných nákladov k reálnemu tepelnému zisku v definovaných prevádzkových podmienkach. Kolektory TS sa v takýchto porovnaniach umiestňujú vždy na najvyšších priečkach. Udržať a ďalej zlepšovať túto pozíciu zostáva hlavnou úlohou spoločnosti aj v nasledujúcich rokoch.
THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom dosiahol v roku 2002 tržby 110 miliónov Sk, čo bolo oproti predchádzajúcemu roku o 16 percent viac. V štátoch EÚ realizuje predaj prostredníctvom nemeckého spoločníka THERMO|SOLAR Landshut AG. Mimo nemecky hovoriacej časti Európy rastie význam predaja kolektorov TS hlavne vo Veľkej Británii, Španielsku, Francúzsku, Taliansku. V strednej a východnej Európe predáva THERMO|SOLAR priamo z výrobného závodu v Žiari nad Hronom, prostredníctvom zmluvných montážnych partnerov. Tradičné trhy predstavujú krajiny V4, rastie význam Chorvátska, Slovinska, Ukrajiny, Rusku a Rumunsku.
1.1. 2003 uplynulo 11 rokov od založenia spoločnosti THERMO|SOLAR Žiar nad Hronom. Zakladatelia spoločnosti THERMO|SOLAR Žiar vrátane spoločnosti samotnej, vyrobili počas svojej 30 ročnej existencie viac ako 600 000 m2 termických slnečných kolektorov. Toto množstvo predstavuje tisíce solárnych zariadení používaných na prípravu teplej úžitkovej vody, ohrev vody v bazénoch, solárne prikurovanie budov a rôzne iné špeciálne účely. Kolektory TS patria k dlhodobo najspoľahlivejším. Pracujú aj v extrémnych alebo neštandardných podmienkach. Príkladom je inštalácia vákuových plochých kolektorov na Umwelt-Forschungszentrum Zugspitze vo výške 2650 m nad morom v nemeckých Alpách alebo odsoľovanie morskej vody v Ománe.
Zdroj: XXI. storočie, číslo 4/2002
PADNE AJ POSLEDNÁ PODPORA PRE SLNEČNÚ ENERGIU
Preradenie slnečných kolektorov do vyššej sadzby DPH poškodí občanov i ekológiu
Viete, čo majú spoločné tanky, obrnené vozidlá, vojenské zbrane, revolvery, pištole, slávna samohybná húfnica Zuzana a slnečné kolektory? Podľa našich zákonodarcov ide o rovnaké výrobky, aspoň čo sa týka nutnosti ich zaradenia do vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) od 1. januára 2003. Tak vyzerá v praxi „podpora“ štátu jednému z obnoviteľných zdrojov energie. Podľa prepočtu spoločnosti THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o. Žiar nad Hronom - jediného priemyselného výrobcu slnečných kolektorov na Slovensku - ak zvýšenie sadzby neprinesie pokles predaných kolektorov v porovnaní s týmto rokom, štátny rozpočet získa až ,,neuveriteľných“ 420-tisíc korún ročne.
,,Na Slovensku tak padne aj posledná biedna výhoda zo strany štátu pre obnoviteľný zdroj energie, akým je slnečná energia. A tak kým u nás budú od nového roka slnečné kolektory zdaňované 20-percentnou DPH, vo Veľkej Británii je to len 5 percent, vo Francúzsku 5,5 percenta a v susednom Česku 5 percent. Táto nižšia sadzba sa v mnohých krajinách ešte často kombinuje s priamymi investičnými dotáciami, kombinovanými aj s výhodnými úvermi a daňovými úľavami,“ hovorí Ing. Ján Tomčiak, zástupca riaditeľa THERMO|SOLAR Žiar s. r. o. Žiar nad Hronom.
Dodáva, že príkladom podpory slnečných kolektorov sú krajiny ako Nemecko, Španielsko, Rakúsko a Taliansko, kde v jednotlivých spolkových krajinách, resp. regiónoch, môžu byť značne rozdielne formy finančnej stimulácie investorov. Tu sa štátny alebo regionálny príspevok vzťahuje zvyčajne na m2 namontovaných kolektorov.
Na Slovensku sa však situácia vyvíja úplne inak. V prípade navrhovaného preradenia stavebných prác z nižšej do vyššej sadzby DPH by sa zvýšila cena solárneho systému o ďalších 10 percent. To by prinieslo štátnemu rozpočtu v roku 2003 asi 2 milióny Sk. Ak ostane dolná sadzba, tak prínos pre štátny rozpočet bude 800 000 Sk. Pritom v susednej Českej republike sa na podporu obnoviteľných zdrojov energie vyčleňujú ročne stovky miliónov korún. V Česku popri zníženej sadzbe DPH vo výške 5 percent na celý solárny systém (nielen na kolektory) možno získať zo Štátneho fondu životného prostredia 50-percentnú dotáciu pre fyzické osoby! Školy, obecné kúpaliská a pod. až neuveriteľnú 70-percentnú dotáciu + 20-percentný výhodný nízkoúročný úver.
Znížená sadzba DPH bola na Slovensku jediným spôsobom podpory štátu ľuďom, ktorí sa rozhodli investovať do vybudovania solárneho systému. Malo to, samozrejme, zmysel iba vtedy, ak si kolektor záujemca sám namontoval. Pretože v prípade dodávky montážnou organizáciou dostal i tak celý solárny systém (s výnimkou bojlera) v zníženej sadzbe DPH. Predkladatelia novely zákona č. 511/2002 Zb., ktorým schválila NR SR 31. 8. 2002 zvýšenie sadzby DPH, okrem iného aj na slnečné kolektory, argumentovali zjednotením sadzieb DPH podľa vzoru EÚ. Ale už sa neobťažovali podporiť využívanie kolektorov inými formami tak, ako je to vo vyspelých krajinách EÚ. Pri drastickom zvyšovaní cien plynu a elektrickej energie tak obmedzili možnosť občanovi, aby si pomohol sám inštalovaním zdroja obnoviteľnej a ekologicky čistej energie. Znečistenie životného prostredia spaľovaním drahých a neobnoviteľných zdrojov fosílnych palív dostalo aj touto cestou zelenú.
Zdroj: Newsletter Nr. 29, Solarpraxis AG, Berlin, 19.03.2003
Torstr. 177, 10115 Berlin, www.solarpraxis.de
Karl-Heinz Remmers
TINOX vyhlásil konkurz
Jeden z najznámejších výrobcov selektívnych konverzných vrstiev pre termické slnečné kolektory nemecká fitma TINOX vyhlásila 11.3.2003 konkurz.
Po firmách UFE Solar, Thermolux a Solartherm je to ďaľšia obeť prepadu nemeckého solárneho trhu v roku 2002.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 21.3.2003
Náklady na vojnu s Irakom = 40 miliónov domácností vybavených slnečnými kolektormi
Vojna proti Iraku by sa najväčšieho slovenského výrobcu slnečných kolektorov – firmy THERMO|SOLAR Žiar s.r.o. Žiar nad Hronom, dotkla iba v prípade, že by vyvolala recesiu na trhoch Európskej únie, kam smeruje väčšina jej produkcie. THERMO|SOLAR však paradoxne z dlhodobého hľadiska očakáva opačný dosah tohto konfliktu a rast predaja. ,,Po každej ropnej kríze a vojnovom konflikte v oblastiach ťažby ropy, doteraz vždy došlo k prehodnoteniu energetických koncepcií a posilnení podpory alternatívnych zdrojov energií. Očakávame preto, že aj vojna v Iraku bude akcelerovať rozvoj slnečných kolektorov, ktoré zabezpečujú nezávislosť spotrebiteľov na rizikovej rope, nehovoriac o obmedzenosti zásob a neustále rastúcich cenách tejto suroviny“, povedal riaditeľ THERMO|SOLARU Ing. Milan Novák, CSc.
Ďalej poukázal na to, že odhadované náklady na vojnu s Irakom predstavujú cca 100 miliárd $, čo je suma, za ktorú by sa dalo vybaviť 40 miliónov domácností solárnymi systémami s troma kolektormi TS300 na ohrev teplej úžitkovej vody. Predstavuje to pokrytie väčšiny potrieb teplej úžitkovej vody pre cca 160 miliónov ľudí počas 25 až 30 rokov. Pritom energetický ekvivalent týchto 40 miliónov domácností predstavuje za dobu životnosti kolektorov ušetrené 3 miliardy barelov ropy. Pre porovnanie podľa dostupných údajov v roku 2002 vyťažil Irak vyše 600 miliónov barelov ropy, čo je 5-krát menej, než energetický ekvivalent 40 miliónov uvedených solárnych systémov, zohľadňujúci aj spotrebu energie pri jej ťažbe, doprave a rafinácii, ako aj účinnosť spaľovania z nej vyrobených produktov.
,,Samozrejme, že vojna má politický rozmer a ide o odstránenie diktátorského režimu, ale dôležitá je aj strategická kontrola ropných ložísk. Dôkladné porovnanie alternatív obnoviteľných zdrojov poukazujú na to, že solárne energetické systémy z hľadiska ekonomickej efektívnosti, sú mimoriadne perspektívne. V prospech slnečnej energie hovorí aj to, že je čistá, neškodná ľudskému zdraviu i ekosystému.“, zdôraznil M. Novák.
Zdroj: Hospodársky denník, 14.3.2003
Hrejú, dokonca odsoľujú
Od založenia spoločnosti THERMO|SOLAR, ktorá je jedným z najvýznamnejších európskych výrobcov termických slnečných kolektorov, uplynulo jedenásť rokov. Už pri svojom zrode však mohla táto firma stavať na 20-ročných vývojových a výrobných skúsenostiach svojich zakladateľov, hlinikárskeho kombinátu ZSNP v Žiari nad Hronom a thermo|solaru Energietechnik Regensburg, niekdajšieho najväčšieho výrobcu slnečných kolektorov v Nemecku.
Kvalitu slnečných kolektorov TS pozitívne ovplyvnili obe spoločnosti, slovenský spoločník vkladom vysokoúčinnej konverznej vrstvy a nemecký progresívnym hlbokoťažným spôsobom lisovania hliníkovej vane kolektora. Inovovaný typ plochého vákuového kolektora, ktorý začali vyrábať v roku 1997, predstavuje dodnes absolútne svetové prvenstvo v tejto oblasti. Jeho prednosťou je vysoká účinnosť pri relatívne nižších investičných nákladoch aj v oblasti vyšších výstupných teplôt. To ho predurčuje na prípravu priemyselného tepla alebo prikurovanie objektov.
V Žiari nad Hronom celkovo vyrobili viac ako 540-tisíc metrov štvorcových slnečných kolektorov, ktoré slúžia na prípravu teplej úžitkovej vody, ohrev vody v bazénoch, prikurovanie budov a rôzne špeciálne účely. Spoločnosť spolupracuje s univerzitami a výskumnými ústavmi, čo prináša zdokonaľovanie výroby a výrobkov. Investuje aj do ekológie, výsledkom čoho je stopercentná regenerácia roztokov z galvanickej linky na výrobu selektívnych konverzných vrstiev a bezodpadová likvidácia mazadiel z lisovne kolektorov vaní.
Kolektory TS pracujú často v extrémnych a neštandardných podmienkach. Vákuové ploché kolektory nainštalovali napríklad vo výške 2650 metrov nad morom v nemeckých Alpách. Slúžia tiež na odsoľovanie morskej vody v Ománe. Technicky zaujímavým je riešenie v ústave sociálnej starostlivosti v Slatiňanoch v ČR, kde solárnym teplom pokrývajú 87 percent potrieb tepla na kúrenie a prípravu teplej úžitkovej vody.
V západnej Európe slnečné kolektory rôznych výrobcov často porovnávajú prostredníctvom tzv. výkonovej ceny a koletory TS sa v takýchto porovnaniach dostávajú vždy na najvyššie priečky. Slnečné kolektory sa za obdobie vývoja vyprofilovali na technicky zrelý a spoľahlivý zdroj tepla.
Zdroj: Tlačová informácia THERMO|SOLAR Žiar s.r.o., 21.2.2003
THERMO|SOLAR dosiahol v roku 2002 rekordné tržby
Minuloročné tržby výrobcu slnečných kolektorov THERMO|SOLAR, s.r.o., Žiar nad Hronom dosiahli 110,06 mil. Sk. Tržby tak prekonali o 0,5 mil. Sk doteraz najúspešnejší rok 1996 a sú dvojnásobkom tržieb z roku 1999. Hrubý zisk zostal na úrovni 3,16 mil. Sk. Informoval o tom riaditeľ firmy Milan Novák. V porovnaní s rokom 2001 vzrástli tržby o 16 %, celkové množstvo predaných kolektorov o 23 % a pridaná hodnota o 24 %. Spoločnosť THERMO|SOLAR podľa M. Nováka ovláda na Slovensku približne 80 percent trhu a umiestnila na ňom 21,9 % svojej produkcie.
Do krajín Európskej únie (EÚ) smerovalo 49,7 % produkcie, do ČR 15,8 % a do iných štátov - najmä v strednej a východnej Európe - sa vyviezlo 12,6 %. Ako ďalej uviedol M. Novák, domáci odbyt vzrástol o 91 %, čo podľa neho spôsobilo predzásobovanie z dôvodu rastu cien energií a DPH.
Export do krajín EÚ vzrástol o 20 %, export do ostatných krajín vzrástol o 73 %. Naopak, klesol export do ČR a to o 25 %. Pokles exportu do ČR odôvodnil M. Novák minuloročnými povodňami. M. Novák kladne ocenil hospodárske výsledky najmä preto, že európsky solárny trh sa ocitol v kríze. V SRN, kde v roku 2001 inštalovali 60 percent všetkých nových kolektorov v EÚ, došlo k poklesu z 900 tis. metrov štvorcových na 500 tis. metrov štvorcových, čiže tesne pod úroveň roku 2000.
V tomto roku však vláda SRN plánuje ďalšie zvýhodnenie dotácií na používanie kolektorov. Ako ďalej dodal tiež v ČR sa rozbehol program Slnko do škôl, ktorý má za cieľ nainštalovať slnečné kolektory a články na každej škole - pre výrobu energie aj pre vzdelávací účel. Štát školám garantuje dotácie a taktiež bezúročné pôžičky. Aj vďaka týmto podporným aktivitám očakáva riaditeľ THERMO|SOLARU v roku 2003 rast tržieb a zdvojnásobenie hrubého zisku.
Počet pracovníkov THERMO|SOLARU závisí od dopytu po solárnych paneloch. V lete je totiž odbyt až osemkrát vyšší ako v januári až marci. Firma v priemere zamestnáva 70 až 80 pracovníkov. Priemerný zárobok dosiahol 16 000 Sk.
Na Slovensku v súčasnosti cena ohrevu teplej úžitkovej vody solárnymi kolektormi dosahuje asi 70 % ceny akumulačným ohrevom elektrickým prúdom. Po vyrovnaní cien elektrickej energie v SR na úroveň Európskej únie bude však predstavovať len tretinu až dve pätiny ceny akumulačným elektrickým ohrevom. Kvôli vysokej vstupnej investícii a neexistujúcej štátnej podpore sa však návratnosť podľa M. Nováka pohybuje okolo 15 rokov.
V ČR sa návratnosť pohybuje od troch do deviatich rokov, lebo štát okrem nízkej dane z pridanej hodnoty inštaláciu kolektorov dotuje a úveruje. Napríklad školám vykryje dotáciou až70 % investície a na 20 % im poskytne bezúročný úver s dvojročným odkladom splátok a zariadenia sociálnej starostlivosti nepotrebujú dokonca žiadne vlastné prostriedky.
Na Slovensku sa v súčasnosti aplikujú kolektory najčastejšie na rodinných domoch. Z 80-tych rokov sú ešte veľmi rozšírené kolektory u poľnohospodárov, pribúdajú ale aj na bytových domoch, kde je však najväčším problémom súhlas všetkých bývajúcich.
